Hlasistické hnutie: národ a sociológia

Slovenský historik Ľubomír Lipták vyslovil tézu, že dvadsiate storočie trvalo pre Slovensko viac ako 100 rokov, pretože viaceré významné historické javy (späté predovšetkým s modernizáciou) na Slovensku začali pôsobiť už v 19. storočí. Naproti tomu anglický historik Eric Hobsbawm hovorí o krátkom 20. storočí a ohraničuje ho na začiatku prvou svetovou vojnou a na konci pádom komunistických režimov. Dvadsiate storočie sa samozrejme dá vďaka imaginácii historikov a podľa aspektov, na ktoré kladú dôraz, virtuálne predlžovať či skracovať, prípadne presúvať v čase. Ak sa však na slovenské 20. storočie budeme pozerať cez optiku dejín spoločenských ideí, tak sa nám javí, že trvalo presne sto rokov, alebo prinajmenšom (pretože od jeho konca ešte nemáme potrebný odstup), že začalo na prelome 19. a 20. storočia. Približne odvtedy je na Slovensku nepretržite živý, raz zjavný a inokedy latentný, ale vždy do značnej miery určujúci konflikt medzi liberálnodemokratickými a konzervatívnymi myšlienkami.Tento konflikt vyprovokovala na prelome 19. a 20. storočia mladá slovenská inteligencia, ktorá pod vplyvom českého filozofa a sociológa T. G. Masaryka začala na Slovensku propagovať moderné ideové vplyvy s cieľom modernizovať slovenskú spoločnosť. Nástrojom, komunikačným prostriedkom a neskôr i symbolom sa jej stal časopis Hlas, ktorý vychádzal v neveľkom náklade (spočiatku 700 – 800, neskôr už iba 200 exemplárov) v rokoch 1898 – 1904. Vedľajším produktom hlasistického modernizačného projektu bola i propagácia sociológie ako modernej empirickej vedy o spoločnosti, ktorá má slúžiť pokroku a predovšetkým národnoemancipačným snahám slovenského národa. I preto hlasisti v tomto období najviac pozornosti venovali tzv. národnej otázke, komplexu spoločenských, ekonomických a kultúrnych problémov spätých s postavením Slovenska vo vtedajšom Uhorsku. Hlasistická koncepcia národa nesie výrazné znaky sociologického uvažovania. I preto možno hlasistov označiť i za zakladateľov sociológie národa na Slovensku.Sociológia bola pre hlasistov iba nástrojom na poznanie a pretvorenie spoločnosti a jej rozvoj nebol pre nich prioritným cieľom. Hlasisti však vytvárali dôležité predpoklady pre vznik sociológie na Slovensku a ich pohľad na spoločnosť znamenal veľmi dôležitý gnozeologický obrat v dejinách slovenského spoločenskovedného myslenia. Spoločnosť sa pre hlasistov a ich sociologický prístup stala empiricky skúmateľnou a najmä ovplyvniteľnou entitou s vlastnými zákonitosťami vývoja. Hlasistické sociologizovanie bolo eklektické a dajú sa v ňom okrem pôsobenia T. G. Masaryka odhaliť i vplyvy ďalších sociologických klasikov. Vystúpenie hlasistov bolo preto pre začiatky sociologického myslenia na Slovensku kľúčové. Hlasisti tu ako prví propagovali sociológiu ako modernú empirickú vedu o spoločnosti, študovali diela a koncepcie významných sociologických osobností a v svojom programe sa s nimi snažili tvorivo pracovať. Z tohto hľadiska sa zdá byť hlasistický prínos k rozvoju sociológie na Slovensku dodnes nedocenený.