Medzi odtieňmi sivej

V pútavom a miestami až desivo mrazivom príbehu rozpráva mladučká Lina o tom, ako sa počas stalinských deportácií Litovčanov v roku 1941 dostala spolu s matkou a bratom do pracovného tábora na ďaleký Sibír. Jej otca, univerzitného profesora, obvinili z protisovietskej činnosti a popravili vo väzení. Rodina odhodlaná nedať sa zlomiť znáša ustavičné ponižovanie, muky a trápenie dozorcov, ale aj nehostinnú zimu za polárnym kruhom, ktorej mnohí z deportovaných podľahli. Bojujú o každú omrvinku chleba, o každú vykopanú repu, aby mali čo do úst. Mnohí chorľavejú, no v blízkosti niet lekárskej pomoci.V najdrsnejších podmienkach sa postupne odhaľujú charaktery deportovaných, ale aj ich strážcov. Niektorí prejavujú ľudskosť, súdržnosť, súcit a pokoru, ďalší by radi prežili aj na úkor iných. No aj v tomto neľudskom a mrazivom prostredí vzplanie láska. Podarí sa Line, jej bratovi Jonasovi a matke prežiť, alebo sa stanú obeťami krutého zaobchádzania, hladu a vyčerpania uprostred nekonečnej ľadovej pustatiny?Z anglického originálu Between Shades of Gray (Philomel Books 2011, New York) preložila Miriam Ghaniová.Ukážka z textu:.Dôstojníci NKVD nás rozdelili na dvadsaťpäť skupín, v každej skupine bolo pätnásť ľudí. My sme tvorili skupinu číslo jedenásť. Vybrali mužov, ktorí mali ešte aspoň trochu sily, a poslali ich dokončovať baraky pre NKVD. Chlapcov poslali chytať ryby na More Laptevovcov. Zvyšok žien a starších ľudí mal stavať jurty pre svoju skupinu. Nemohli sme však použiť tehly ani drevo. Tie boli určené na stavbu barakov pre NKVD. Prichádzala zima a dôstojníci potrebovali teplé príbytky, ako povedal Ivanov, strážnik s krivými hnedými zubami. Používali smel len kúsky dreva, ktoré vyplavilo more."Kým niečo začneme stavať, potrebujeme zásoby," usúdila pani Rimasová. "Ponáhľajte sa, pozbierajte a prineste všetko, čo nájdete, skôr ako to nájdu ostatní. Prineste to sem.".Hľadala som veľké kamene, konáre a úlomky tehál. Naozaj dokážeme postaviť útočisko z kúskov dreva a kameňov? Mama a pani Rimasová priniesli drevo z pobrežia mora. Vliekli ho celou cestou a potom sa vybrali po ďalšie. Videla som ženu, ako rukami hrabe mach a vkladá ho ako maltu pomedzi skaly. Janina a ja sme trhali mach na kúsky a robili z nich kôpky pri našich zásobách materiálu. V žalúdku mi škvŕkalo od hladu. Nemohla som sa dočkať, keď sa vráti Jonas s rybami.Konečne sa objavil, bol premočený a triasol sa. Ruky mal však prázdne.