Až naveky

Mladý právnik Bill pracuje v prestížnej rodinnej firme. Jedného dňa všetko zanechá a vydá sa za svojím snom – stane sa kazateľom vo vidieckej farnosti vo Wyomingu. Aj jeho žena Jenny opúšťa doterajší život a milovanú prácu v módnom odvetví a odchádza s Billom. Obaja sú si istí, že ich nič nerozdelí.O tridsaťosem rokov neskôr Robert, neúnavný vydavateľ z Manhattanu, ktorý vydavateľstvu celkom obetoval osobný život, hľadá veľký román, ktorý by sa mohol stať bestsellerom. Osud ho spojí s Lillibet, mladou amiškou. Tá žije ako v 17. storočí. Na rodinnej farme sa stará o ovdoveného otca a troch mladších bratov. V noci pri sviečke potajme napíše román a ten sa dostane do rúk Robertovi, zabalený v zástere. Robert sa najprv zamiluje do románu a potom do ženy, ktorú nikdy nevidel, do ženy, ktorá žije v izolovanom svete amišov – bez telefónov, počítačov, elektriny, moderných vymožeností a bez áut. Lillibet sa napriek hrozbe, že ju rodina a komunita vyhostia, usiluje o vydanie svojho románu a neodolateľne ju to ťahá k mužovi, ktorý ju pozná len po hlase. Zasiahne osud. Ten ju privedie zo sveta, kde sa jazdí na bričkách, do modernej reality.Napokon sa dva nečakané príbehy spoja, aby ukázali, že skutočná pravá láska nikdy nezahynie.Z anglického originálu (Delacorte Press, A Division of Random House, Inc., New York 2013) preložil Otakar Kořínek.Ukážka z textu."Prečítal som ten rukopis, ktorý prišiel zabalený do zástery," poznamenal. "Tá kniha je majstrovské dielo. Napísalo ju amišské dievča. Chcem jej dať ponuku. Pravda, ak sa mi k nej podarí dostať," dodal nervózne."Čo to znamená? Žije v úkryte?"."Takmer akoby žila. Vieš niečo o amišoch?"."Nie veľa," pripustil Pat. "Žijú v Pensylvánii, smiešne sa obliekajú a sú odporcami vojenskej služby."."Žijú v sedemnástom a osemnástom storočí. Nemajú nič, čo vtedy neexistovalo, vrátane telefónov, áut, počítačov, televízie a akéhokoľvek elektrického zariadenia. Je to uzavretá náboženská sekta, ktorú vedú staršinovia cirkvi. Kým nedostanem povolenie od jej otca alebo neutečie, čo je nepravdepodobné, nedostanem sa do jej blízkosti."."Preboha, veď to je ako väzenie." Pat vyzeral otrasený."Možno. Im sa však taký život páči a hovorí sa, že sú to veľmi milí ľudia. Iba neviem, čo si myslia o ženách, ktoré píšu knihy. Čosi mi hovorí, že sa im to nebude páčiť.".