Odporúčame: Top 20 produktov z kategórie Spoločenské, filozofické romány
Sugestívny autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Hela Volanská sa narodila v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu. Tu sa zapojila do ľavicového hnutia. Bola väznená v Ilave a neskôr v Novákoch, ...viac
Sugestívny autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Hela Volanská sa narodila v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu. Tu sa zapojila do ľavicového hnutia. Bola väznená v Ilave a neskôr v Novákoch, odkiaľ ušla do Povstania. V knihe vystupujú známe osobnosti povojnového politického života: Rudolf Slánský, Viliam Široký, Július Ďuriš, František Zupka, Pavel Reiman, Soňa Šmeralová, major Augustín Schram. Do okruhu jej priateľov a známych patrili maliar Imro Weiner-Kráľ, fotografka Irena Blühová, Juraj Špitzer a ďalší. Za svoje politické postoje bola v 70. rokoch vylúčená z KSČ a perzekvovaná. Kniha vyšla v roku 1987 ako jeden z mála slovenských samizdatov. Hela Volanská sa narodila v poľskej Lodži 5.12.1912 v židovskej rodine ako Chaja Wolfowitz. Študovala medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde bola v roku 1940 promovaná. V rokoch 1941 – 1943 pracovala na chirurgickom oddelení Štátnej nemocnice v Žiline, odkiaľ ju z rasových dôvodov internovali v koncentračnom tábore v Novákoch. Po vypuknutí Povstania a táborovej vzbure sa dostala na povstalecké územie. Po potlačení Povstania odišla s partizánskou skupinou do hôr, kde ju zastihol koniec vojny. Do roku 1946 bývala v Bratislave, odkiaľ sa presťahovala do Prahy. Zomrela 23.12.1996 v Prahe. Hela Volanská vstúpila do slovenskej literatúry ako autorka vojnových a povstaleckých próz (Stretnutia v lesoch, 1948; Tajomstvo, 1950), neskôr reportáží zo zahraničia (Kvet paprade, 1961; Planéty, 1965; Domino, 1966) a napokon románov z lekárskeho prostredia (Jed, 1957; Siahni si, ako ma to bolí, 1970). Ako na cudzej svadbe je autobiografická próza. Vyšla najskôr ako samizdat v edícii Petlice pod názvom Concordia (1987), neskôr v českom preklade pod jej dievčenským menom a pod názvom Cizí svadba (1989), v nemeckom preklade pod názvom Wie auf einer fremden Hochzeit (1990). Je to bilancovanie dramatických životných peripetií a zároveň účtovanie s dobou. Jeden ľudský osud je tu vpletený do búrlivého času dejín, v ktorom sa preverujú opravdivé ľudské hodnoty.
Prezrite si ďalšie Spoločenské, filozofické romány, najprezeranejšie produkty N/A alebo najlacnejšie Spoločenské, filozofické romány.
