Marx a spoločenské zmeny po roku 1989

Francis Fukuyama pred dvadsiatim rokmi tvrdil, že pádom režimov po roku 1989 sa navždy vyriešil spor medzi totalitným a liberálnym ponímaním spoločnosti a že nastal "koniec histórie". Ako ukázal čas, nijaký koniec sa nekonal. Tento koncept však výrazne pomohol tomu, aby sa totalitarizmus Západu stal "len" ideologickou zbraňou studenej vojny a naopak, Marx a marxizmus "nebezpečnou" vedeckou teóriou totalitarizmu.Ústav politických vied SAV vydal ako čiastkový výsledok riešenia úlohy vedeckého projektu VEGA zborník textov. Jeho význam spočíva v pokuse vrátiť Karola Marxa a marxizmus do vedeckých diskusií (a to je dobre!) a zbaviť ho apriórneho vnímania a odmietania ako ideológie. A ako píše v úvodnej časti editor Peter Dinuš: "Vyvažovať často jednostranné reflexie v rámci skutočnej snahy o pluralitu teoretických výkladov a hodnotení.".Nie všetci autori, ktorí sa na tvorbe textu podieľali (Ľ. ­Bla­­ha, M. Brabenec, M. Čarnogurská, P. Dinuš, M. Hauser, L. Hohoš, M. Hrubec, J. Lysý, F. Novosád a F. Škvrnda) sú marxisti. Pritom však vo svojich príspevkoch reflektujú a hodnotia závery Marxovej teórie a súbežne moderne komentujú interpretácie, či dezinterpretácie teoretického odkazu tohto nemeckého filozofa.Vzácne aktuálna monografia určite prispeje k prekonaniu doterajšej bariéry odsudzovania a programovej nevšímavosti osoby K. Marxa ako mysliteľa, a voluntaristického znevažovania jeho teoretického odkazu. (Peter Juza).