Prútené kreslá

Rozprávač Bartolomej Slzička z krajiny nikoho, teda z Československa.rokov 1938 a 1939, ocitá sa na štúdiách v Paríži, spoznáva slečnu.Danielu, cudzincov i krajanov, diplomatov, mesto.Bartolomej Slzička, mladý Slovák, študent v Paríži, sa zaľúbi do.Francúzky Daniely. Prežívajú spolu romantické chvíľky, ako posedávanie.v prútených kreslách kaviarní. Všetko sa však točí okolo aktuálnych.rozpráv o osude Československa po roku 1938.Autor vychádza zo svojich skúseností na štúdiách v Paríži. Jeho.autentické zážitky prostého mladíka očareného veľkým svetom sa v knihe.snúbia s bezkonkurenčným literárnym darom zachytiť realitu v jej.bezprostrednom zázraku. Sám Tatarka o svojom písaní vraví: "V mojich.knižkách, tak sa mi zdá, nedoznieva ani nadrealizmus, nie sú ani.ohlasom existencializmu. Všetky izmy, koľko sme ich zažili, potešovali.mi dušu formálnymi vynálezmi, pôvabnou i provokatívnou žihadlovosťou.".Tatarka je celkom ojedinelý ľudský zjav v literatúre. Je.nevykoreniteľný a svetový zároveň. Jeho písanie vynáša na svetlo prostú.a čistú, ničím nezaťaženú dušu posadnutú životom, dušu obyčajného.zdravého provinčného chlapca. Tá sa však snúbi s bravúrnou.intelektuálnou iskrou, priam múdrosťou Tatarku – filozofa života, ktorý.si všetko vyskúšal na vlastnej koži a na vlastných nohách prešiel kus.sveta.Tatarka aj v Prútených kreslách, ako v každom svojom diele napokon.spieva o slobode. Jeho hrdina, Bartolomej, prichádza študovať do.Paríža, do krajiny, ktorá bude mať podiel na strate slobody v jeho.vlastnej zemi. (Mníchov 1938). Hoci to hrdinovi pridáva na úzkostiach a.pocite štvanca, ktorý tiež cítiť v stiahnutom hrdle príbehu Bartolomeja.Slzičku, napriek tomu sú Prútené kreslá očarujúcim volaním po.porozumení, po kontakte, po schopnosti rozumieť si s cudzím, iným.svetom. A spolu s láskou, ktorú Tatarka chápe ako uskutočnenie ľudskej.túžby žiť pre druhého, je táto schopnosť ľudí odovzdávať sa druhým.najväčším božstvom.10. mája je 20. výročie smrti Dominika Tatarku, tohto neúnavného.hľadača zmyslu, rebela, prenasledovaného štvanca normalizácie,.milovníka života a génia literatúry.Ukážka z textu."Ktosi.zľahka bubnoval po zábradlí, poluskával si do rytmu prstami ako na.kastanetách. A čochvíľa som zazrel zostupovať po schodišti naproti.nohy, sukňu, postavu, ako som očakával. Z prítmia sa vynáralo, vlastne.sa spúšťalo dievča, ktoré, oslepené svetlom predsiene alebo akiste aj.trochu krátkozraké, tušilo, že ktosi neznámy naň hľadí, spomalilo krok.a kostnatými prstami drobnej ruky začalo kráčať po zábradlí, až.nakoniec krôčikmi prstov vystúpilo na guľu z modrého skla s bublinami.Kým sa nerozhliadlo, podržalo dlaň na hladkej studenej obline, ktorou.sa končilo zábradlie, necítilo v koncoch prstov ani, ako sa mi zdalo,.rozdiel medzi drevom a sklom.".