Spiaci obri

Malá Rose sa bicykluje neďaleko svojho domu v Deadwoode v Južnej Dakote, keď sa odrazu prepadne pod zem. Preberie sa na dne štvorcovej jamy, na ktorej stenách žiaria tajomné symboly. Hasičom, ktorí ju prídu zachrániť, sa zhora naskytne ešte zvláštnejší pohľad: dievčatko leží na dlani obrovskej kovovej ruky. Prejde sedemnásť rokov a záhada bizarného artefaktu zostáva nevyriešená, jeho pôvod, tvorcovia a význam sú stále neznáme. Určenie veku uhlíkovou metódou sa vzpiera logike, vojenské správy sú cenzurované, nové teórie zamietané. No istí ľudia neúnavne pátrajú po odpovediach.¬ Rose Franklinová, v súčasnosti už vyštudovaná fyzička, vedie tajný tím, ktorého úlohou je rozlúštiť kód na obrovskej ruke. Spolu s kolegami ju spovedá bezmenný vyšetrovateľ, ktorého moc a právomoci sú rovnako tajuplné ako hľadaný artefakt. Isté je, že Rose a jej spolupracovníci sú na ceste k odhaleniu najzáhadnejšieho objavu v dejinách a jeho významu pre ľudstvo. Len čo budú kúsky skladačky na svojich miestach, získajú nástroj na nastolenie dlhotrvajúceho mieru. Alebo skôr zbraň hromadného ničenia? Preložil Michal Jedinák Ukážka z textu Za chrbtom mi čosi zapraskalo. Mohol to byť zajac. Niečo mi pritiahlo zrak pod kopec. Bicykel som nechala len tak a pomaly ¬zostupovala, cestou som odhŕňala konáre. Nevidela som to dobre, lebo listy ešte neopadali, ale pomedzi vetvy prenikala záhadná tyrkysová žiara. Nevedela som presne určiť, odkiaľ vychádza. Od rieky určite nie, lebo v diaľke som počula jej žblnkot, ale zdroj svetla bol oveľa bližšie. Akoby vyžarovalo zo všetkého. Zišla som pod kopec. Vtom sa mi pod nohami prepadla zem. Ďalej si takmer nič nepamätám. Niekoľko hodín som bola v bezvedomí, a keď som sa prebrala, vychádzalo slnko. Otec stál asi pätnásť metrov nado mnou. Pohyboval perami, ale nič som nepočula. Ležala som v dokonale štvorcovej jame veľkej asi ako náš dom. Na tmavých rovných stenách žiarili prenikavým a nádherným tyrkysovým svetlom zložité symboly. Svetlo vychádzalo takmer zo všetkého okolo mňa. Pohla som rukami. Ležala som na kope hliny zmiešanej so skalami a s polámanými vetvami. Pod tým som nahmatala mierne zakrivený hladký povrch, studený ako kov. Slovenský text.