Budúcnosť

Technický pokrok a rýchle napredovanie európskej civilizácie konečne vyústili do splnenia večného sna ľudstva – vďaka genetickým zásahom človek oklamal starnutie a stal sa nesmrteľným. Ale má to aj svoju odvrátenú stranu. Európu postihlo preľudnenie. Priestoru na život je málo, lesy či lúky sú už len dávnou spomienkou a súčasťou umelých parkov a chránených rezervácií. Na každom kroku stoja gigantické mrakodrapy, vystavané na základoch európskych miest. Situáciu s preľudnením preto treba podriadiť prísnej kontrole. Strana nesmrteľnosti, jediná vládnuca strana, prichádza s riešením a zavádza Zákon voľby. Z najzákladnejšieho inštinktu človeka – plodenia a zachovania vlastného rodu – sa stáva najťažší zločin a ľudí, ktorí sa odvážia splodiť dieťa, potrestajú vpichnutím akcelerátora starnutia a odvedením protizákonne splodeného potomka do internátu. Previnilcov, ktorí sa aj napriek hroziacemu trestu rozhodli splodiť dieťa, má na starosti Falanga, bojový oddiel spadajúci priamo pod Stranu nesmrteľnosti. Jan Nachtigal je pravou rukou veliteľa jednej z početných jednotiek Falangy. Práca je preňho zmyslom jeho nekonečnej existencie. Nechce veľa, iba trochu lepší plat a väčšie obydlie. Ale aj napriek skromnej túžbe sa napokon zapletie do súboja o najväčšie túžby ľudstva – právo na nesmrteľnosť a právo na pokračovanie rodu. Z ruského originálu Buduščeje (Vydavateľtvo ACT, Moskva 2013) preložil Martin Sliz. Ukážka z textu Má oblečené kávovohnedé šaty obdĺžnikového tvaru. Plecia sú zámerne ušité širšie a golier je pomerne hrubý. Taká okrúhla diera. Navrchu odhaľujú len dlhý aristokratický krk a sú po celej dĺžke nepriehľadné. Ich okraje prekvapivo siahajú len po stehná a sú zakončené rovným lemom. A za tým lemom je opäť len tieň. Krása miluje tieň. V tieni sa rodí pokušenie. Zákruta, oblúk, a strop odrazu mizne. Nad hlavou sa mi roztvára nebo. Stojím na prahu. Dopekla! Vedel som, že to raz príde, ale vôbec som na to nebol pripravený. Obracia sa ku mne a blahosklonne sa usmieva. "Nebodaj ste ešte neboli na streche?" Plebejec, určite jej prebleslo hlavou. "Moja práca ma oveľa častejšie zanesie do slumov, Ellen. Nebodaj ste ešte neboli v slumoch?" "Ach áno. vaša práca. Zabíjate ľudí alebo niečo také, nie?" Hoci mi položila otázku, nečaká na ňu odpoveď. Odvracia sa a ide ďalej. Ja za ňou. Bez odpovede. Keď konečne strávim pohľad na oblohu, môžem sa odtrhnúť odo dverí. Už viem, kam ma to výťah vyviezol. Vyniesol ma do skutočného raja. Slovenský text.