Strážcovia hôr

Hory odjakživa boli, sú a budú prítomné v živote Slovákov. Nie je náhoda, že sme dostali do vienka taký ohromný dar, akým je nádherná príroda. Z úbočí ohromných vrchov a kopcov stekajú do dolín a kotlín modré stužky potokov, v údoliach rieky zavlažujú polia a lúky. Pred velebným majestátom hôr maličkí ľudia v bázni hľadia nahor a ďakujú za to, že smú jestvovať. Veľké prírodné bytosti – strážcovia hôr – bdejú na nebotyčných vrchoch, pevne a neochvejne stojac vo svojej službe. Dlho, predlho prebývajú Slováci pod ich ochranou. Naši slovanskí predkovia si kedysi vraveli Wáni, čo znamená roľníci. Ako ich potomkovia sme tiež bytostne spätí s prírodou, so zemskou hrudou, s pôdou zušľachťovanou usilovnou prácou, ktorá nám za odmenu poskytuje potravu. No nielen chlebom je živý človek. Zhora, z velebných výšav prúdi neviditeľná sila a napája ľudského ducha, ktorý tvorí vlastnú podstatu človeka. Prejavom rozumu je myšlienka, ktorá má byť vždy čistá, a prejavom ducha je cit, ktorý má byť vždy ušľachtilý. A práve o ušľachtilé city a čisté myšlienky sa musíme usilovať predovšetkým, veď ako ináč by sme sa mohli nazývať ľuďmi? Inšpiráciou človeka pri vytyčovaní a realizovaní vysokých, mravne hodnotných cieľov boli oddávna velebné vrchy. Spomeniem aspoň tri, lebo trojka je rozprávková i nebeská zároveň. Tak ako sa Stvoriteľ necháva spoznať v trigóne Otca, Syna a Ducha Svätého, tak sa aj Slovensko zachvieva v troch farbách. Bielou vládne Lomnický štít. Jeho ochranca Belan sa trblieta v odlesku nebeskej čistoty. Modroň je zas patrónom Kriváňa. Zachvieva sa v modrej farbe, ktorá je so spravodlivosťou zajedno. Rozoklaný Rozsutec, nezameniteľný tvarom, chráni Červenák odetý v teplých odtieňoch červeného vína, vo farbe horúcej krvi, v zamatovej červeni nežnej a vrúcnej ruže, ktorá je znamením lásky. Biela, modrá, červená – farby symbolizujúce čistotu, spravodlivosť a lásku – sú súčasťou univerzálnej Pravdy sprostredkovanej v Slove. Keď niekdajší Wáni (roľníci) túto Pravdu prijali, zmenili sa na Slo-wánov, Slovanov, Slovenov, Slovákov, lebo Slovo sa stalo potravou ducha, tak ako je chlieb potravou tela. Symbolom Pravdy je kríž, a to tak dvojitý kríž v slovenskom znaku, ako aj staroslovanský rovnoramenný prakríž vyjadrujúci prapodstatu bytia. Pravda je otvorená všetkým, ktorí v súzvuku pevnej vôle a čistých úmyslov chcú ju hľadať a ktorí skrze Slovo nájsť ju môžu, ak nepoľavia v úsilí a vytrvajú na pravej ceste. Človek má zušľachťovať seba i prírodu, v ktorej je hosťom. V minulosti mu pri tom pomáhali bytostní ochrancovia, o čom svedčia povesti a staré legendy o slovenských vrchov a ich zázračných strážcoch zozbierané v tejto knihe. Slovenský text.