Zámok

Kafkov Zámok by sa pokojne mohol volať Blúdenie. Hlavná postava románu, zememerač K., márne hľadá cestu na "zámok". Ide stále vpred, ale "zámok", reprezentovaný úradníkmi, sa ani nepribližuje, ani nevzďaľuje. Blúdením je márna snaha hlavného hrdinu dostať povolenie k pobytu a povolenie vykonávať svoju prácu, kvôli ktorej sa ocitol v dedine pod zámkom. Hlavným labyrintom je sám "zámok", do ktorého sa K. nikdy nedostane. Ale na rozdiel od všetkých postáv románu je jedine K. slobodný. Slobodný, aj keď nevedomý, a preto sa chová vyzývavo, neopatrne a bezúčelne. Úrady ho neprenasledujú, obratne mu unikajú, kľučkujú pred ním a zavádzajú ho do slepých uličiek. Román o nemožnosti dospieť k cieľu je plný melancholického čierneho humoru. Labyrint pre Kafku znamená stupňovanie možností, ktoré otvárajú pohľad na nové možnosti, tie k ďalším, až k hraniciam nemožného. Cieľ je fatamorgána, optický klam. Je to, ako keď sa malé dieťa rozbehne na kopec za slnkom. Po chvíli zistí, že sa nachádza na ďalšom kopci. Potom na ďalšom. Medzitým slnko zapadne.