Za náprstok šťastia

Karolína Koníčková nemala v živote šťastie. Krátko po rozchode s milovaným mužom jej zomrela matka. Nerozumne sa vrhla do manželstva s Adamom a porodila mu syna. Nebola to však láska, čo ich spájalo. Aj úcta a priateľstvo sa vytratili, keď lekári trojročnému chlapcovi stanovili diagnózu. Autizmus rozbúril Adamovu výbušnú povahu a Karolína sa stala terčom jeho hnevu. Nadávky a údery boli na dennom poriadku, otec pre syna nemal pekné slovo, nakoniec obvinil Karolínu z nevery. Keď Karolína napokon skončila so zlomenou rukou, rozhodla sa so synom od Adama odísť. Lenže to nebude také ľahké. Adam Koníček nevie prehrávať. Neznesie potupu, ktorú naňho Karolína uvrhla. Zradu jej dá tvrdo pocítiť. Karolína opäť váha. Stojí jej sloboda za tú bolesť? Nie je sebecké vystaviť dieťa ďalšej traume pre vlastné blaho? Čo je správne? Ukážka z textu "Čo tu ten robí?" rozzúril sa Adam. "Povedal som ti, že ho nechcem mať na očiach." "Je to predsa tvoj syn," bránila malého. Urobila by lepšie, keby čušala. Adam bol v sekunde pri nej. Zvieral ruky do pästí, tlmil hnev. "Nikdy viac to nepovedz. Ten idiot nie je môj syn," pretlačil cez zaťaté zuby. Tvár mu rozpaľoval hnev a v očiach mu horela zúrivosť. "Rozumela si?" overoval si. Karolína nestihla odpovedať. Zrazu jej na tvár dopadla jeho veľká dlaň. Pred očami sa jej zaiskrilo. Do hlavy jej vystrelila ohromujúca bolesť. Líce ju pálilo a pod okom ju štípala tržná rana. "Niečo som sa ťa pýtal!" zrúkol Adam. Karolína rýchlo nadobudla stratenú rovnováhu. Ponáhľala sa dať Adamovi uspokojivú odpoveď. "Prepáč. Viac sa to nezopakuje," povedala trasľavým hlasom. Preglgla, aby prehltla plač, ktorý sa jej driapal hore hrdlom. Oči sa jej zaliali slzami, silou vôle ich potlačila. "Daj mi jesť," prikázal jej. Slovenský text.