Topánky z papiera

Prekladateľka Hana nemôže manželovi nič podstatné vyčítať. Vojto sa vzorne stará o rodinu, občas ju vezme na spoločenské podujatie, ich pätnásťročnému synovi zabezpečil študijný pobyt v zahraničí. No napriek zdanlivo harmonickému manželstvu si Hana čoraz častejšie kladie otázku, či je na prahu štyridsiatky aspoň trochu šťastná. Cíti sa osamelá a na manželovi jej prekáža čoraz viac vecí. Vo chvíli, keď stretne na jednom zo snobských večierkov svoju lásku z mladosti, bohémskeho výtvarníka Royta, je vystavená skúške vernosti nielen manželovi, ale prekvapivo aj voči svojej priateľke. Vo víre životných zmien si však uvedomí, že oveľa ťažšie, než prestúpiť akúkoľvek hranicu, je nájsť silu zasa sa za ňu vrátiť. Len ak to dokáže, môže sa zachrániť.Ukážka z textu."Pozriem si dnes s tebou tvoj seriál, chceš?" navrhol jej a pokračoval: "A čo keby sme si spravili nejaký predĺžený víkend? Zmena vzduchu by nám prospela."."Ja sa chystám so Sylviou do Rajeckých, ani som ti to nemala čas povedať." Hana dúfala, že nevzbĺkne nová hádka, no Vojto našťastie len zachmúrene podotkol: "Dobre, ale mohli by sme niečo podniknúť aj spolu, veď bez Filipa sme na dovolenke hádam ani neboli."."To je pravda," prisvedčila a vytiahla z chladničky kastról s prívarkom."Počkaj," Vojto znovu otvoril chladničku a pohľadom prebehol po poličkách: "Hani, prepáč, nechcem vyzerať ako chuj, ale máš tu neskutočný bordel, musím to trochu upratať." Hana rezignovane vzdychla a položila hrniec na sporák. "Esemeska," upozornil ju Vojto na zapípanie, ktoré sa ozývalo odkiaľsi z obývačky. Našla mobil a pozrela sa na displej. "Kto otravuje ešte aj večer?" opýtal sa mechanicky, naplno zaujatý premiestňovaním rybacích konzerv a vákuovo balených syrov z poličky na poličku."Sylvia," odvetila Hana. Klamala. Písal jej Royt.