Svetlo medzi oceánmi

Podmanivý, nádherný román talentovanej autorky. Príbeh strážcu majáka a jeho manželky, ktorých osudové rozhodnutie navždy zmenilo ich život.V roku 1918, po štyroch hrozných rokoch strávených v bojoch na západnom fronte, sa Tom Sherbourne vracia do Austrálie a prijíma miesto strážcu majáka na vzdialenej Janusovej skale. Na tento opustený ostrov, kam zásobovací čln pripláva iba každé tri mesiace a dovolenku strážca dostane v tom lepšom prípade každý tretí rok, si Tom privedie mladú, odvážnu a milujúcu manželku Isabel. Ich šťastie má trpkú príchuť, lebo Isabel nedokáže ani na tretí raz donosiť zdravé dieťa. Práve keď sa užialená Isabel uberá k hrobu svojho posledného dieťaťa, vietor k nej priveje detský plač. More vyhodilo na breh čln s mŕtvym mužom a so žijúcim dieťaťom. Tom ako strážca majáka puntičkársky dodržiava predpisy. Jeho morálne zásady mu pomohli prežiť hroznú vojnu a aj teraz chce nález mŕtveho muža a živého dieťaťa ihneď nahlásiť úradom. Ale Isabel si už priložila dieťatko k prsiam. Napriek Tomovej najlepšej vôli zariadiť všetko čo najpoctivejšie si dieťa prisvoja a dajú mu meno Lucy. Lenže ich vzťah tým utrpí. Po dvoch rokoch sa s malou Lucy sa vyberú na pevninu a uvedomia si, že na svete sú aj iní ľudia. a medzi nimi žena, ktorá zúfalo hľadá svoje stratené dieťa. Na osudoch mimoriadne presvedčivých postáv M. L. Stedmannová zobrazuje úporné hľadanie zmyslu života po prvej svetovej vojne, v ktorej vyhaslo toľko životov. Jej hrdinovia sú nedokonalí ľudia túžiaci po troche šťastia v nepochopiteľne zložitom svete.Z anglického originálu The Light Between Oceans (Doubleday, London 2012) preložila Oľga Hlaváčová.Ukážka z textu.Isabel sedela v kuchyni za starým stolom, v náručí držala dieťa zabalené v hebkej žltej dečke. Tom si pomaly oškriabal čižmy na rohožke a vošiel dnu. Položil mozoľnatú ruku na jej plece. "Toho úbožiaka som prikryl. Ako je na tom malý?""Je to dievčatko," odvetila Isabel s úsmevom. Okúpala som ju. Zdá sa, že je zdravá."Dieťa sa k nemu obrátilo s doširoka otvorenými očkami a venovalo mu letmý pohľad. "Čo si, preboha, asi tak myslí?" uvažoval nahlas."Dáme jej trochu mliečka. Však, maličká?" Isabel sa nežne obrátila s otázkou na dieťa. "Je taká nádherná, Tom," povedala a pobozkala bábätko. "Len pánboh vie, čo prežila." Tom vzal fľašu brandy z dreveného kredenca, nalial si malú dávku a na jeden hlt ju vypil. Sadol si k manželke a pozoroval hru svetla na jej tvári, keď sa dívala na poklad vo svojom náručí. Dieťa sledovalo každý pohyb jej očí, ako keby sa bálo, že mu zmizne, keď z nej spustí zrak. "Moja maličká," štebotala Isabel, "moje malé, maličké chúďatko," a dieťa noštekom skĺzlo od jej tváre k prsiam. Tom vycítil v jej hlase slzy a spomienku na neviditeľnú prítomnosť čohosi, čo medzi nimi viselo vo vzduchu. "Páčiš sa jej," povedal.