Rez do živého

Marion a Šiva Stonovci sú dvojičky narodené z tajného vzťahu nádhernej indickej mníšky a roztržitého britského lekára. Matka pri pôrode zomiera a zúfalý otec ujde nevedno kam.Chlapci majú nezvyčajným spôsobom spojené hlavičky, počas pôrodu ich musia oddeliť skalpelom. Celé detstvo pretrváva ich extrémna duševná spriaznenosť, konajú ako jeden, navzájom si čítajú myšlienky. Neskôr ich spája aj záujem o medicínu, u každého sa však prejavuje inak. Dospievajú v čase, keď je Etiópia na pokraji revolúcie, ktorá nešetrne zasiahne do ich života. Bolestnejšie než skalpel ich však rozdelí láska k žene. Marion je nútený ujsť do Ameriky, kde veľmi skoro zistí, že rozdiel medzi prisťahovalcami a rodenými Američanmi zďaleka nespočíva len vo farbe pokožky. Nitky osudu sa dramaticky splietajú, napokon ich treba oddeľovať na operačnom stole. Skalpel je rovnako ostrý, ale drží ho úplne iná dlaň.Vergheseho strhujúca rodinná sága Rez do živého vzdáva úprimný hold náročnej práci chirurgov i ostatných lekárov a umožňuje nám vidieť v nich obyčajných ľudí, ktorí ani na okamih nezabúdajú, že operujú ľudskú bytosť."Dych vyrážajúce. Príbeh o medicíne a rodinných vzťahoch, ktorý dosahuje literárne výšiny románu Tisíc žiarivých sĺnk Khaleda Hosseiniho. Majstrovské čítanie.".The Missourian.Z anglického originálu Cutting for Stone (Vintage Books, A Division of Random House, Inc., New York) preložila Milada Pauleová.Ukážka z textu.Niektoré noci svrčky spievajú cvrlik-cvrlik, sú ich tisícky a prehlušujú kašľanie a vrčanie hyen na stráňach vrchov. Odrazu príroda stíchne. Pripadá mi to, akoby sa skončil nástup vojakov a teraz je čas nájsť v tme svojho druha a ustúpiť. V tichu počujem prenikavé bzučanie hviezd a cítim, ako mi plesá srdce. Som vďačný za svoje nepatrné miesto v galaxii. Práve v takých chvíľach cítim vďačnosť k Šivovi.Ako dvojičky sme až do tínedžerského veku spávali v jednej posteli, dotýkali sa hlavami, nohami či trupmi. Už sme z tých dôverností vyrástli, ale stále túžim po blízkosti jeho hlavy. Ak sa dožijem daru ďalšieho východu slnka, prvá myšlienka bude patriť jemu, ako ho zobudím a poviem: dlhujem ti ranný pohľad.Najväčšmi dlhujem príbeh Šivovi. Príbeh, ktorý naša matka, sestra Mária Jozef Praisová, neprezradila, a pred ktorým môj statočný otec Thomas Stone utiekol. Príbeh, ktorý som si musel poskladať sám ako mozaiku. Až keď mu ho rozpoviem, môže sa uzatvoriť trhlina, ktorá nás s bratom delí. Áno, nekonečne dôverujem chirurgii, ale žiaden lekár nemôže vyliečiť ranu, ktorá delí bratov. Kde hodváb a oceľ zlyhajú, tam sa zaskvie príbeh….