Polámané krídla

Dve dávne priateľky sa po rokoch stretnú a vydajú na dobrodružnú cestu karavanom po Slovensku. Len tak, bez plánu a rovno za nosom. Každá z nich si okrem batožiny vezie aj tajné túžby a želania: aspoň na niekoľko dní zhodiť manželské putá a slobodne si vydýchnuť, konečne stretnúť pravú lásku, zažiť nefalšovanú, živočíšnu vášeň, nájsť stratené sebavedomie, zázračný liek na zlomené srdce či aspoň samu seba.Gabika, ktorá sa už takmer vzdala nádeje na partnera a založenie rodiny, každé ráno začína citátom od známeho filozofa. Rituál jej pomáha prežiť ďalší nudný, neužitočný deň. Silvia zasa pevnou vôľou a krycím krémom skrýva boľavé tajomstvo. Nájdu títo dvaja anjeli s polámanými krídlami silu letieť (hoci aj na metle) ďalej? Podarí sa im vzoprieť osudu a vybojovať si, čo každej žene právom patrí?Začítajte sa do emotívneho príbehu o sile ženského priateľstva, domácom násilí, materinskej láske a malých zázrakoch všedného dňa. A keď dočítate, možno bude stáť za to podarovať túto knihu najlepšej priateľke.Ukážka z textu.Muž ležal na lúke a do očí mu padali dažďové kvapky. Zbiehali sa pri koreni nosa v kútiku oka, pomaly z neho vytekali na lícnu kosť a potom do trávy ako večná slza. Niektoré sa odrazili od sklovitej dúhovky a na zlomok sekundy vyskočili späť k oblakom – ako keď na Medarda prší do kaluží.Muž nezažmurkal. Bol mŕtvy.Žena žila. Z jej očí tiekli slané slzy, miešali sa s krvou z roztrhnutého obočia a prasknutej pery, vytvárali svetloružové potôčiky, ktoré sa napájali na iné pramienky v rôznych odtieňoch červenej a ružovej – ich farba sa menila podľa pomeru krvi, blata a vody z premočeného oblečenia. Všetky sa zbiehali v tmavočervenej delte ženinho lona. Jej telom otriasali nemé vzlyky a kŕče.Bolo tam aj dieťa, napoly schované za hradbou z turistických ruksakov a mužovej ľahkej vetrovky. Napätá línia šije a útlych pliec prezrádzala, že dievčatko nespí, iba vytesnilo skutočnosť za pevne zavreté viečka.Nespala ani druhá žena. Oči mala otvorené, suché a bdelé. Ovzdušie nasiaknuté trojatómovým kyslíkom, železitá vôňa mokrej zeme a ženskej krvi spolu s vyplaveným adrenalínom vybičovali jej koncentráciu na maximum. Prikročila k priateľke ležiacej v kaluži krvi a chytila ju za ruku: "Vstaň, musíš sa umyť!".