Nesmrteľná na vodách

Človek môže milovať len to, čo sám dobre pozná. Mary, hlavná hrdinka Monningerovho rozprávania o prírode a o človeku ako jej súčasti, skúma živú prírodu a v nej najmä havranovité vtáky. Podobnú lásku k prírodnému svetu prechováva aj mladý učiteľ Jonathan, s ktorým sa Mary spozná na splavovaní rieky Allagash v Maine pri kanadských hraniciach. Keď sa v nádhernej drsnej prírode do seba zaľúbia, divoká studená rieka preverí nielen ich lásku, ale aj pevnú vôľu a schopnosť prežiť v ťažkých podmienkach. Rieku splavuje aj zvláštna skupina dievčat Čungamunga, ktoré tu naberajú sily na boj s ťažkými chorobami. Prírodovedkyňa Mary im priblíži tajomný život krkavcovitých vtákov a vtiahne ich do mýtického sveta prírody. Kto spozná jemné spojivá, ktoré spájajú vrany, vlky, medvede a jelene, bude inak vidieť aj miesto človeka v prírode a návrat k nej prestane byť frázou. Vďaka Mary dievčatá spoznajú, že sa oplatí žiť aj zomrieť pre skutočnú krásu, a keď v Yellowstonskom národnom parku začujú vytie vlka, symbolizujúce skutočnú divočinu, vyvolá to v nich -i v čitateľovi - priam zimomriavky. Opisy kanadskej prírody s odkazmi na literárny i filozofický odkaz D. Thoreaua vytvárajú pôsobivý rámec ľúbostnému u príbehu. Navyše aj Mary kedysi takisto splavovala Allagash s dievčatami z Čungamungy a na splave sa každé dievča môže zúčastniť iba raz. Z anglického originálu Eternal On The Water (A Division of Simon & Schuster, Inc., 1230 Avenue of America, New York, NY 10020) preloIila Jarmila Pospuchová. Ukážka z textu: A vtom sme začuli prvého vlka. Zavýjanie k nám prichádzalo zľava, z hlbokého tieňa pod Druidským vrchom, stúpalo a vznášalo sa, vzbudzovalo smútok. O chvíľu, skôr než prvé zavýjanie stíchlo, sa k nemu pridalo ďalšie. To druhé sa ovíjalo okolo prvého, stúpali vyššie, prichádzalo zo všetkých strán, ozvena ten zvuk rozochvievala nečakanými spôsobmi. "Počkaj, počkaj, počkaj," zašepkala Mary do telefónu. "Vlky, Francis, vlky." Nastavila telefón. Vtedy sa k prvým dvom vlkom pridali ďalšie a po prvý raz sme počuli, ako svorka zavýja na plné hrdlo. Strašilo to všetko, čoho sa to dotklo, a posväcovalo. Kĺzalo sa z vrchov a po pláňach, počuli to bizóny, sysle aj vrany hniezdiace v korunách. Mary sa rozplakala. Žijeme, odkazovali nám vlky. A svet je krásny.