Láska po taliansky

"Vidieť Neapol a zomrieť," napísal Goethe. Katherine Wilsonovová s ním nesúhlasí: "Ja som uvidela Neapol a začala som žiť!" Mladá Američanka, čerstvá absolventka univerzity, šla pôvodne do Talianska na trojmesačnú stáž na americký konzulát, no v živom meste na brehu Stredozemného mora našla životnú lásku. A nie jednu! Zamilovala sa nielen do Salvatoreho, ale aj do spôsobu života, tamojšej stravy, ba aj do múdrosti svojej budúcej svokry. Kniha plná láskavého humoru, úžasného jedla a jedinečnej neapolskej atmosféry možno chytí za srdce aj vás. Vedeli ste, že jedlo sa dá pripraviť tak, aby spievalo? A aký kulinársky zázrak možno vyčarovať z jedného hrnca plného slaniny, bešamelu a štyroch druhov syra? Ani Katherine to netušila. Až kým nezavítala do perly južného Talianska.Z anglického originálu Only in Naples (Random House, an imprint and division of Penguin Random House LLC, New York 2016) preložila Zuzana Dudíková.Ukážka z textu.V ten prvý večer som sa však dopustila veľkého faux pas, brutta figura, ako hovoria Taliani. Začala som jesť okraj pizze pred tým, ako som zjedla ostatné. Salvatore vstal, podišiel k mojej stoličke medzi Ninom a Benedettou, sklonil sa, vzal môj nôž aj vidličku do krásne opálených rúk a pokrájal pizzu na kúsky. Po celý čas mi pozeral do očí a bol tak blízko, že som cítila jeho vodu po holení."Najprv musíš zjesť tieto kúsky," povedal mi. "Okraj sa vždy je až posledný!" A zasypal ma záplavou ďalších slov, ktorým som nerozumela. Pochopila som však, ako veľmi záleží na tom, ako sa pizza konzumuje. Fajn, potenciál mám, potrebovala som len ukázať cestu.