Južné svetlá

Uplynulo jedenásť rokov, odkedy Alexa Hamiltonová odišla z Juhu, aby unikla pred bolesťou, ktorú jej spôsobila zrada bývalého manžela, a krutosťou jeho prominentnej charlestonskej rodiny. Teraz, ako asistentka okresného prokurátora na Manhattane, sa konečne zbavuje svojich démonov, získava si meno úspešnej prokurátorky riešením závažných zločinov v meste a pritom sa snaží zvládnuť aj rolu rozvedenej matky sedemnásťročnej dcéry. Ale všetko sa zmení, keď Alexe pridelia prípad sériového vraha Luka Quentina. Podrobne skúma množstvo súdnych dôkazov, až kým jej súkromný život neobrátia naruby výhražné listy. Sú adresované jej krásnej sedemnásťročnej dcére Savanne, ktorú od rozvodu vychováva sama. Alexa je presvedčená, že listy sú priveľmi nebezpečné na to, aby ich ignorovala. Nečakane musí urobiť svoje najťažšie rozhodnutie a poslať dcéru tam, kam, ako sa zaprisahala, sa už nikdy nevráti. Tam, kde sa jej manželstvo skončilo bolestným sklamaním. K bývalému manželovi, do sveta plného južanských tradícií, spomienok na zradu a neodolateľného čara mesta Charleston. V majstrovsky vyrozprávanom príbehu autorka vytvára pozoruhodné kontrasty: od neutíchajúceho zmätku manhattanského trestného súdnictva po zvodnú noblesu Juhu, od zloby krutého zločinca po nežné puto medzi matkou a dcérou - a milujúcim otcom, ktorý prijme Savannu do svojho domu. Ukážka z textu: Nečakala, že ho uvidí, ani že to ňou tak otrasie. Najviac ju šokovalo, že sa nezmenil, ani trochu. Vyzeral presne tak, ako keď bol jej manželom, a na okamih si dokonca musela pripomenúť, že už nie je. Akoby jej srdce a telo stále liplo na spomienkach, ktoré sa snažila v sebe zabiť. Jej duša si pamätala, jej koža si pamätala, srdce takisto, a teraz si spomenula, ako veľmi ho vtedy milovala a aké to bolo všetko bolestné. Ležala na posteli a rozmýšľala, či niektorí ľudia v človeku vyvolávajú stále tie isté city a rovnaké spomienky. Bez ohľadu na to, ako ich medzitým znenávidíte, čo všetko sa zmení, malá časť vášho ja si pamätá, aké to bolo krásne. Najhoršie na tom bolo, že vedela, že keby ho v ten večer stretla prvý raz, priťahoval by ju rovnako ako kedysi, oslnil by ju tým, ako neuveriteľne dobre vyzerá. Ťažko mu bolo odolať. A potom si pomaly spomenula, aké to všetko bolo hrozné, ako veľmi jej ublížil, aký bol slaboch a ako ním opovrhovala. Ale na zlomok sekundy si spomenula aj na všetko dobré a cítila k nemu to, čo kedysi. Ľutovala, že sa s ním stretla, no potom si uvedomila, že to bolo aj na niečo dobré. V konečnom dôsledku jej to pripomenulo, ako veľmi ho nenávidí a prečo.