Hazard s láskou

Anne Peckworthová, dcéra bohatého vojvodu, má všetko, čo si zažiada - okrem manžela. Dvakrát sa zdalo, že je svadba na spadnutie, ale obaja muži nakoniec zo vzťahu vycúvali. Anne sa však nevzdáva a je pevne rozhodnutá nezostať starou dievkou. Preto prichádza počas spoločenskej sezóny do Londýna a postupne sa zoznamuje s viacerými urodzenými džentlmenmi, medzi ktorými sa nájdu aj vážni nápadníci, no Anne stále nevie zabudnúť na záhadného Racea de Vera, s ktorým ju zoznámil brat. Racea svojrázna Anne nesmierne priťahuje, no radšej sa jej vyhýba, keďže pre svoj neurodzený pôvod sa ju neodvažuje požiadať o ruku. Neprestáva však na Anne myslieť, a keď mladá žena náhle odcestuje z Londýna, rozhodne sa vydať po jej stopách.Jo Beverleyová je majstrovská rozprávačka a táto kniha s pikantnou zápletkou a charizmatickými postavami je jedinečným príkladom jej nevšedného talentu. Romantic TimesÚryvok: Ďalšie poleno dohorelo a prepadlo cez mriežku v kozube, plamene sa roztancovali a osvetlili mu tvár. "Aj vy sa trasiete, pán de Vere?""Trochu. Pamätajte si jedno, lady Anne. Dokonca aj muž bez vážnych úmyslov môže zneistieť, ak sa mu v náručí ocitne milá slečna, a navyše v neskorej nočnej hodine."Na očiach mu videla, že hovorí zo srdca. Keď sa nadýchla, mala pocit, akoby dýchal spolu s ňou, akoby im to vedno išlo lepšie. "Myslíte, že je nebezpečné pokračovať v lekcii? Budem kričať, ak ma vyplašíte.""Ľahko sa vyplašíte?""Nemám potuchy.""Nekričte. Len zašepkajte a ja prestanem." Zažmurkal. "Ak to nebude fungovať, potiahnite ma za vlasy." Privinul si ju bližšie a jeho pery sa pritisli na jej ústa tak náruživo, až ju obchádzali mdloby. Ústa mal náruživé a vlhké. Inštinkt jej našepkával, aby otvorila ústa. Možno chcela niečo povedať, ale on ju umlčal. S pocitom, že by sa mala brániť, sa napokon úplne podvolila. Vnímala jeho nástojčivé pery. Jeho ruky sa skúmavo pohybovali po jej tele. Naliehavo sa na ňu tlači, nehľadiac na vrstvy šatstva, ktoré kedysi považovala za bezpečnú ochranu. Keď prestal, pozbierala všetku silu a odstrčila ho. "Toto by som nedovolila nijakému mužovi!"Povedala to tak nahlas, že Uffham prestal chrápať. Pozreli naňho, ale videli, že znovu upadol do hlbokého spánku.Panebože, bozkáva sa v bratovej prítomnosti! Bolo to také neslýchané, až sa obávala, že ozvena v miestnosti prezradí, čo vykonala."Mne ste to dovolili," zdôraznil de Vere, "a ja som tiež muž, nie je v tom nijaký rozdiel."Udrela ho. Hlava mu poskočila a Anne rozbolela ruka.Po chvíli napätého ticha mu pošúchala líce. "Prepáčte, je mi to ľúto. Nevedela som.Chytil ju za ruku. "Len pokojne. Upokojte sa, drahá. Zasa som vás provokoval."Anne však neodtiahla ruku z jeho líca. Nahmatala pružnú pokožku a neviditeľné strnisko. Na tvári mu nevidela nijaký tieň, lebo bol svetlovlasý, ale táto drsnosť ešte väčšmi umocňovala jeho nebezpečnú mužskú silu. "Sama neviem, čo to do mňa vošlo," zašepkala."Hovoríte o bozku alebo o facke?""O bozku. o facke. o oboch!""Nenormálny večer."Posmieva sa jej!Odtiahla sa a vystrela si šaty, akoby bol každý záhyb svedkom jej nehanebnosti. "Neprezradíte to nikomu?""Udreli ste ma, lady Anne." Zamračil sa, ale potom mu tvár zmäkla. "Ale nebolo to až také hrozné.""Bolo to hrozné!" Zachytila jeho pohľad a zachvela sa. "Neľutujte ma, pán de Vere. Ľútosť neznášam!""Ak sa vydáte, lady Anne, váš manžel vás bude chcieť bozkávať týmto spôsobom. Keby nie, ľutoval by som vás.""V manželstve to bude inak.""Možno, ale odporúčam niekoľko horúcich bozkov, skôr ako budete prisahať. Čo ak sa vám nebude páčiť, ako vás bude bozkávať manžel?"Anne mala už prázdny pohár, ale jemu ešte trochu brandy zostalo. Bez rozmýšľania sa za ním načiahla. Potom si priložila pohár k lícu - bolo také horúce, akoby aj jej niekto vylepil. "Radšej ste sem nemali chodiť."Bola to tá najväčšia nezdvorilosť, akú kedy vyslovila.Oheň už nehorel, len uhlíky tleli a všetky sviečky dohárali. Pozrela naňho, akoby tie slová chcela vziať späť. Zamrzeli ju. Načo sa púšťala do takéhoto dobrodružstva? De Vere sa tváril vážne. "Je mi ľúto, ak si myslíte, že som vám ublížil, lady Anne. Nemal som to v úmysle." Uklonil sa - zdvorilo, pokojne a rozvážne. "Už vás nebudem obťažovať."Vyšiel z miestnosti a Anne zrazu osamela. Vlastne zostal s chrápajúcim Uffhamom.Naliala si do pohára trochu brandy a vypila ho. Čo sa s ňou robí? Prečo sa správa, akoby to ani nebola ona? Prečo sa zmenila? Áno, zmenila sa. Ráno ju to možno bude mrzieť. Možno bude mať aj opicu. Nenazdávala sa však, že následky tejto noci sa vyparia ako bolesť hlavy alebo zlý sen.V miestnosti nebolo zrkadlo, ale Anne pochybovala, že sa zmenila fyzicky. Vnútro mala celé rozhárané. Ako balík pomiešaných kariet - boli tam všetky, ale v inom poradí.Je to dobre, alebo zle? Určite nad jej sily.Za niekoľko hodín ju Race de Vere naučil veľa o mužoch aj o nej samej. Teraz videla, ako jej neistota odrádzala nápadníkov. Jakživ jej nezišlo na um, že by mohli byť ešte nervóznejší ako ona alebo sa obávať, že urazia jej vznešenú rodinu.