Desivá symetria

V Desivej symetrii sa podivuhodne splietajú osudy dvoch párov identických dvojčiat. Angličanky Elspeth a Edie sa kedysi z neznámych dôvodov pohádali a od chvíle, keď Edie odišla s manželom do Ameriky, sa nevideli. Keď Elspeth v Londýne zomrie na rakovinu, odkáže celý svoj majetok vrátane krásneho bytu sestriným dcéram Julii a Valentine. Tie majú práve dvadsať jeden rokov a sú "zrkadlové dvojčatá" - Valentina má syndróm situs inversus (všetky orgány a črty má zrkadlovo prevrátené). Podľa podmienok tetinej poslednej vôle sa musia do bytu nasťahovať a rok v ňom žiť, aby naň získali plný nárok. Pod dvojčatami žije Elspethin partner Robert, historik, ktorý píše dizertačnú prácu o viktoriánskom cintoríne Highgate, s ktorým dom susedí. Nad nimi zase býva čudák Martin, ktorý trpí vážnou obsedantno-kompulzívnou poruchou, takže nevychádza z bytu. Nerozlučné dvojčatá postupne spoznávajú nielen Londýn, ale aj svojich susedov. Krehká a submisívna Valentina sa zblíži s trúchliacim Robertom, extrovertná a bezohľadná Julia zase s Martinom, ktorého nedávno opustila milovaná manželka.Valentina túži vymaniť sa z Juliinho područia a začať žiť vlastný život, nezávisle od sestry, ale Julia to odmieta. Obe však zakrátko zistia, že v byte s nimi ešte niekto býva: Elspethin duch.Ukážka z textu:.Elspeth zomrela vo chvíli, keď Robert stál pred kávomatom a sledoval, ako sa vriaci čaj leje do malého plastového pohára. Pamätal sa, ako potom kráčal nemocničnou chodbou s odporným nápojom v ruke, celkom sám v žiare blikajúcich svetiel, a vracal sa do izby, v ktorej Elspeth ležala obklopená množstvom prístrojov. Hlavu mala obrátenú k dverám, oči otvorené; v prvej chvíli sa mu zazdalo, že je pri vedomí.Len pár sekúnd pred smrťou si Elspeth spomenula na istý deň v predošlú jar, keď sa s Robertom prechádzali po blatistom chodníku v Kew Gardens pri Temži. Pršalo a vo vzduchu bolo cítiť zápach zatuchnutého lístia. Robert povedal: "Mali sme mať deti," a Elspeth odvetila: "Nebuď hlúpy, zlatko." To isté zopakovala v nemocničnej izbe, ale Robert tam nebol, aby si jej slová vypočul.Elspeth otočila tvár k dverám. Chcela zakričať jeho meno, no v hrdle jej navrela hrča. Akoby sa jej duša škriabala z tela rovno cez pažerák. Rozkašľala sa, chcela ju pustiť von, ale z krku sa jej vydral len klokotavý zvuk. Topím sa. Topím sa v posteli. Pocítila silný tlak a odrazu ju unášala voda; bolesť zmizla a ona sa zo stropu dívala na svoje malé, zničené telo.