Alamut

Príbeh vystupujúci ako fatamorgána z dávnej minulosti. Ako hrozivá legenda sa prelieva z čias minulých do dnešných dní. Je to podobenstvo, ktoré môže mať tak veľa spoločného so súčasnosťou. Ústredný hrdina románu Hasan Ibn Sabáh, vychýrený a krutý zakladateľ sekty ismaílcov, zhromaždil koncom jedenásteho storočia v nedobytnej horskej pevnosti Alamut ( Orlie hniezdo ) na severe Iránu viacero utečencov z okolitých krajín. Ich úlohou bolo vychovávať, učiť a cvičiť armádu pravoverných, cnostných a odvážnych fidáíov. Všetkým vštepoval svoju neprekonateľná vôľu Hasan Ibn Sabáh – s prísľubom, že raz pre nich otvorí brány raja. Zároveň s cvičením a výchovou fidáíov sa v inej, skrytej časti pevnosti školili dievčatá – v háreme sa učili umeniu lásky; súčasne však dostávali lekcie z koránu, poézie, rétoriky či brušných tancov. Takto sa podarilo Ibn Sabáhovi získať bojovníkov, ktorí boli ochotní pre ďalšiu cestu do raja urobiť čokoľvek. Fidáíovia sa tak stali zbraňou, akú nepoznala nijaká dovtedajšia armáda.