A uprac ten bordel dolu pod schodmi!

Čo na svojom milovanom neznášate najväčšmi? Mary nevie, či to, že Joel nikdy netrafí do koša na bielizeň, keď sa večer vyzlieka (nikdy nejde ku košu, všetko nechá ležať na dlážke), alebo guče papierových vreckoviek, ktoré necháva na bielizníku a niekedy aj v džínsoch, takže pri praní sa drobné čiastočky papiera nalepia na oblečenie, ktoré sa s nimi pralo, alebo to, že nikdy celkom nevyberie z umývačky riad, ale nechá tam problematické kusy, aby ich uložila ona. Mary rozmýšľa, či je zodpovedná za všetky domáce práce len preto, lebo pracuje na polovičný úväzok. Je matka dvoch chlapcov a dobre vie, ako dosiahnuť, aby robili, čo od nich chce. Za každý nočníkový úspech dostane jej mladší syn samolepku. Teraz uvažuje nad manželským ekvivalentom odmeňovania za dobré skutky a do dômyselne vypracovaného zoznamu zapisuje dobré a zlé body za manželovo správanie a pomoc v domácnosti. Christine Hopkinsonovej sa v tomto románe podarilo vystihnúť všetky úskalia manželstva a rodičovstva a zábavnou formou píše aj o materstve, deťoch a práci. Čitateľky sa bezpochyby budú dobre baviť nad zábavnými situáciami, ktoré možno poznajú z vlastného života, a isto sa s hrdinkou neraz stotožnia. Ale hlavne sa pri čítaní dobre zabavia. Z anglického originálu The Pile of Stuff at the Bottom of the Stairs (Hodder & Stoughton, Londýn 2011) preložila Tamara Chovanová. Ukážka z textu: "To, čo ty považuješ za normálnu úroveň poriadkumilovnosti, môže niekto iný považovať za prehnanú úzkostlivosť. To je všetko." "Ja nie som prehnane úzkostlivá, ak ti o to ide. Ale pokiaľ ide o Mitzi a Michaela, máš pravdu, tí sú naozaj na pokraji obsedancie. Vždy som Mitzi obdivovala, aká je poriadkumilovná, ale to, že uložila moje topánky do zákrytu, keď som ich nechala pohodené pri dverách, ma trochu znepokojilo." "Mne zas liezlo na nervy, ako vždy vyskočila, len čo sme dojedli, a upratovala po nás. A noviny z predošlého dňa vyhadzovala, len čo prišli nové." "Nie, Joel, to je celkom normálne." "Nie, to je prehnané." "Tak potom som aj ja prehnane úzkostlivá." Nič nepovie. "Nie som, to iba ty si bordelár. Myslíš, že ty si normálny a ja som úzkostlivá, alebo ja som normálna a ty si bordelár?" "Chcem povedať len to, že všetko je relatívne, ako naznačila tvoja kamoška Daisy. Michael a Mitzi si určite myslia, že sú úplne normálni. Alebo aspoň že ich postoj k poriadku je normálny. Nie som si istý, či považujú sranie na konferenčný stolík za dokonale konvenčné. Zato som si istý, že tvoj postoj k neporiadku je celkom normálny.".