Paviel

Paviel Rochnyak bol odmalička iný ako jeho vrstovníci. Príliš jemný, vzhľadom i správaním pripomínal viac dievča než chlapca. Pre túto inakosť sa stal v prostredí, kde vyrastal, vydedencom. V malom ukrajinskom meste Moghyliv Podiľskyj, v ktorom sa narodil, nebol nikto, kto by sa naňho podobal. Deti mu dávali najavo, že je "iný", že medzi ne nepatrí, psychicky aj fyzicky ho týrali. Ako rástol, útoky sa zmenili na násilie, ktoré ho takmer stálo život. V absolútnej izolácii, bez akejkoľvek psychickej podpory sa musel vyrovnať so svojou homosexuálnou orientáciou. Na prahu dospievania sa stal obeťou znásilnenia. Keďže nenachádzal podporu z okolia, hľadal ju vo svojom vnútri, v intímnych rozhovoroch s Bohom. Snažil sa pochopiť zmysel udalostí, ktoré ho postretli, a nájsť si miesto v spoločnosti, ktorá ho odmietala. Napriek nedostatku porozumenia tvrdo na sebe pracoval. Stal sa úspešným kaderníkom, dostal sa do sveta šoubiznisu a celebrít. Jeho životný príbeh nie je len o násilí, šikanovaní a diskriminácii, ale aj o tom, ako utrpenie formuje vnútorný svet človeka a umožňuje mu odpustiť aj neodpustiteľné. Ukažka: Stalo sa to na sánkarskom svahu. So Svetlanou sme sa spúšťali na malých drevených sánkach. Niekoľkokrát sme sa vyváľali v snehu, čo sa nám zdalo hrozne smiešne. Zabávali sme sa ako v tom najlepšom lunaparku. Keď sme asi po desiaty raz vytiahli sánky na vrch svahu, aby sme sa zase spustili dolu, zatarasila nám cestu skupinka výrastkov. Tušil som, že z toho nevzíde nič dobré, lebo bol medzi nimi aj môj starý nepriateľ Jevgenij. "Pozrite na toho buzeranta," podpichoval ostatných. Obrovský asi dvanásťročný chalan s výrazom tupého zabijaka, ktorý bol z celej bandy najmocnejší, mi zatarasil cestu. "Počúvaj, ty debil!" osopil sa na mňa. "Tu sa sánkujú iba slušní ľudia. Chápeš? Žiadni buzeranti! Takže čo z toho vyplýva?" "Neviem," odvetil som vyhýbavo a snažil som sa mu uhnúť, keď ma zrazu schytil za golier a zasipel: "Že ty sa tu už NIKDY sánkovať nebudeš!" Zvalil ma na zem. Vytrhol mi z rúk sánky a železnou časťou ma z celej sily udrel po bruchu. Tupá bolesť sa mi rozliala po celom hrudníku, vyrazilo mi dych. Tá rana bola príliš silná pre moje krehké telo. Z plného hrdla som zakričal: "Mama!" Viac som nevydal ani hláska. Pochopil som, že asi umieram. .