Mafiánsky hrobár

Philip Carlo je jeden z najvýznamnejších autorov venujúcich sa problematike newyorskej mafie a skúmaniu mentality zločinca. V tejto knihe podáva šokujúci obraz dosiaľ najtemnejšej z postáv v jeho románoch. Tommy "Karate" Pitera nebol obyčajný mafián. Vykonával funkciu capa v známom klane Bonnanovcov a popritom sa intenzívne venoval štúdiu zločinu. Bol znalcom bojových umení a vedel, ako pomocou nich usmrtiť človeka. Zručne narábal s nožmi a inými zbraňami. Pitera, oblečený vždy v čiernom, sa v osemdesiatych rokoch prepracoval medzi elitu newyorských nájomných vrahov. Bez mihnutia oka, bez najmenších výčitiek svedomia pripravoval ľudí o život. Okrem toho obchodoval aj s heroínom zo Sicílie a s kokaínom z Južnej Ameriky. Bolo verejným tajomstvom, že likviduje ľudí a dokáže zariadiť, aby zmizli navždy. Pošuškávalo sa, že zriaďuje tajné cintoríny, kde zakopáva zmrzačené telá obetí. Možno ho zaradiť k najväčším masovým vrahom, akých poznala Amerika. Jim Hunt mal schopnosť chytať zločincov v krvi, tak ako jeho otec a starý otec. Počas skvelej kariéry na protidrogovom úrade mnohých poslal za mreže a zatkol aj veľkých newyorských priekupníkov s drogami. Ani jeho bohaté skúsenosti však nestačili, keď sa svojou zvláštnou jednotkou pustil do prípadu Tommyho Piteru. Sprvu to vyzeralo ako rutinné vyšetrovanie aktivít priekupníckeho gangu s drogami v brooklynskej štvrti Bensonhurst. Postupne, ako vychádzali najavo nové a nové Piterove vraždy, bežný prípad prerástol do mimoriadneho. Hunt získaval dôkazy proti Piterovi dôkladným odpočúvaním, riskantným sledovaním, cez informátorov a napokon sa mu podarilo poštvať proti nemu kumpánov z Piterovho najbližšieho okolia. Pitera medzitým zavraždil okolo šesťdesiat ľudí. Ukážka z textu: Bobby Pavone, detektív z brooklynskej skupiny newyorského policajného zboru, sa odčlenil od ostatných, sadol si na kameň a zapálil si cigaretu. Aj on bol presvedčený, že sú tu zakopané mŕtvoly. Už pred niekoľkými rokmi sa dopočul, že mafia pochováva svoje obete na Staten Islande. Prečo by to nemohlo byť niekde tu? Videlo sa mu, že je to vhodné miesto. Široko-ďaleko nestál nijaký dom, noha sem nevkročila. Pripadalo mu ako irónia, že federálna vláda priam ako na striebornom podnose ponúkla mafii miesto na odpratanie tiel, ktoré by nikdy nikto nenašiel, lebo Agentúra na ochranu životného prostredia by nedovolila rušiť vtáctvo. Bobby, vysoký, rezký, rázny chlap, sa ležérne vracal k ostatným a idúcky automaticky pichal tyč do zeme. Pichol, nič nenašiel, tyč vytiahol. Po piatich-šiestich metroch narazil na čosi tvrdšie, ale poddajné. Vytiahol tyč, znovu ju zapichol, vytiahol, zapichol. čosi tam bolo. "Hej! Heéj! Poďte sem!" mával na ostatných. Pohli sa smerom k nemu. "Počujte, myslím, že som niečo našiel.".