Galéria slávy

Náš knižný trh obohatila skutočne potrebná publikácia - Spisovatelia a básnici sveta - od Homéra po Stephena Kinga. Vydavateľstvo Príroda prinieslo túto užitočnú knihu pre každého, kto má bližší vzťah k literatúre - tej staršej i tej novšej. Nejde o akýsi prozaický bestseller, ale o kultivovanú encyklopédiu. Obsahuje totiž profily plejády významných osobností, aktuálnych a pozoruhodných na mape literatúry. Od antiky po dnešné dni.Autormi publikácie sú dvaja uznávaní literárni vedci, ktorí vo svojom národnom kultúrnom spoločenstve pôsobia aj ako známi publicisti. Poliak Wieslaw Kot je poľský literát, žurnalista a autor publikácie Portréty slávnych Poliakov 20. storočia. Autorom profilov slovenských literátov je Vladimír Petrík, nestor slovenskej literárnej histórie a kritiky.Hŕstka Slovákov.Samozrejme, nemohli sa sem dostať všetky literárne osobnosti – na to slúžia veľké syntetické slovníky spisovateľov. Ide tu len o autorský výber tých najzaujímavejších. Texty oboch autorov – Kota aj Petríka – sú plynulé, rozprávačské, prepájajúce život spisovateľa či básnika s jeho dielom. Je to isté mapovanie života človeka vo svete plnom zákrut a nečakaných zvratov a udalostí.Trochu ma mätie názov publikácie. Aj básnik je predsa spisovateľ – oveľa presnejšie by malo byť – Spisovatelia sveta. Navyše keď tam figuruje aj viacero dramatikov. Veď už v školách sa učí, že spisovateľ môže byť prozaik, dramatik, básnik, ako aj autor textov v kategórii literatúry faktu.Publikácia rozpráva o živote a diele 136 spisovateľov, z čoho je šesť slovenských. Prirodzene, každý milovník písaného slova – či už v podobe prózy, poézie, alebo literatúry faktu – má svojich obľúbených autorov, ktorých by rád našiel v publikácii tohto typu. A iste ich hneď aj začal hľadať. No nie je v silách ani oveľa rozsiahlejšej publikácie, aby uspokojila všetkých čitateľov v tomto smere. Slovenský čitateľ si preto musí vystačiť s výberom, ktorý urobil poľský literárny vedec a publicista a hŕstkou slovenských autorov doplnil známy slovenský literárny odborník.Kto je kto.Zo Slovákov tu teda nájdeme portréty J. Cígera-Hronského, P. O. Hviezdoslava, Janka Kráľa, Rudolfa Slobodu, Dominika Tatarku a Mila Urbana. Nuž, iste každému slovenskému čitateľovi bude chýbať niektoré meno.Napríklad mne zo slovenských literárnych tvorcov chýbajú Janko Jesenský, Ivan Krasko, Andrej Plávka, ale aj Vladimír Mináč, Ladislav Mňačko či obľúbený autora Vladimíra Petríka – Nádaši-Jégé. Z poľských tu nenájdeme Melchiora Wankowicza, St. Ig. Witkiewicza (legendárneho Witkacyho), Jana Parandowského a mnohých ďalších. Z českých najmä Vítězslava Nezvala.Ale to je vec autorov, koho si vyberú – netvorili predsa komplexnú encyklopédiou spisovateľov sveta. To by musel byť mohutný niekoľkozväzkový bakchant. Ale ten, kto má záujem o chýbajúcich literárnych tvorcov, ich medailóny či životopisy, nájde práve v takýchto obsiahlych "akademických" dielach. Necelej pol druha stovky autorov však čitateľovi umožňuje vytvoriť si základný obrys o tom, "kto je kto" v literatúre sveta a v menšej miere aj Slovenska.Príklad i varovanie.Myslím si, že hoci existuje viacero slovníkov autorov slovenskej literatúry, podobné dielo o našich spisovateľoch by čitatelia iste privítali. Literatúra a jej tvorcovia sú totiž neodmysliteľnou súčasťou dejín národa – a na mnohých našich tvorcov môžeme byť hrdí aj v medzinárodnom kontexte. Lebo literatúra – aj tá naša – je mapovaním sveta a osudov človeka v ňom. Niekedy môže poslúžiť ako pozitívny príklad a vzor nasledovania, inokedy ako odstrašujúce varovanie.Spisovatelia sú radení chronologicky – podľa dátumu narodenia a nie podľa abecedného poriadku. Tak sa ako prvý prezentuje Homér a publikáciu uzatvára portrét Stephena Kinga. Tak, ako je to uvedené v podtitule publikácie.Viem, že dnes umieram.Portréty majú veľmi prijateľný rozsah – dve strany knižného formátu. Pritom rozprávačsky príťažlivý text, ktorý mapuje život a dielo jednotlivého autora, je v závere opatrený stručnou bio-bibliografiou.Na zadnej strane obálky je zase zopár informácií, ktoré približujú toho-ktorého autora trochu inak. Tak sa tu dozvieme, že český spisovateľ Bohumil Hrabal zahynul pre svoju lásku k holubom, že Paul Verlaine sa dostal do väzenia, pretože strieľal na svojho priateľa J. A. Rimbauda, alebo že Samuel Becket privítal zvolaním "To je katastrofa!" správu, že mu udelili Nobelovu cenu.Keby sa do publikácie dostali aj viacerí slovenskí autori, možno by stálo zaznamenať jeden z početných výrokov básnika Andreja Plávku: "Luteranizmus nie je náboženstvo, je to národnosť".Treba spomenúť, že aj v samotných textoch je veľa pozoruhodných konštatovaní a faktov o literátoch. Tak Dostojevskij sa 28. januára 1881 zobudil zavčas rána a povedal manželke: "Práve v tejto chvíli som si jasne uvedomil, že dnes zomriem." A toho večera skonal.Kdesi som čítal, že podobne sa vyjadril náš Janko Jesenský, keď svojej manželke oznámil: "Uvedomil som si, že umieram.".Život sám je pestrejší než román.Možno by bolo stálo za to do textu zaradiť aj krátky výrok či citát autora. V ostatnom čase jedna televízia takýmto spôsobom – jedným či dvoma riadkami – približuje názory významných spisovateľov. V priestore elektronických médií je to rozhodne zásluha.Niekedy – a dokazujú to aj viaceré profily – je život autora dramatickejší a pestrejší než život jeho literárnych postáv. Veď okrem iného aj preto sa autobiografie mnohých literárnych tvorcov tešia veľkej obľube. Prichádza mi na myseľ možno kacírska myšlienka, že o každom žijúcom človeku by sa dala napísať knižka. Raz by to bolo len niekoľko strán, inokedy zväzok rozsahom pripomínajúci encyklopédiu.