Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej

Vaša najnovšia kniha mapuje politiku samostatného Slovenska. Vznikla pri príležitosti toho, že o chvíľu bude Slovenská republika oslavovať 25 rokov?Presne tak. Dvadsaťpäť rokov je číslo, kedy sa oplatí pozrieť späť na najdôležitejšie míľniky a poučenia. Jubileum sme využili, aby sme sa zhodnotili všetky etapy od Mečiara až po Fica.Aké to bolo obdobie?Je to príbeh zlyhania v príbehu úspechu. Nedá sa poprieť, že Slovensko v roku 2017 je niekde úplne inde ako pred štvrťstoročím. Ale nedá sa poprieť ani to, že do toho stavu sme neprišli priamou cestou, ale prešli sme odbočkami a slepými uličkami. Považujem za veľké šťastie, že sme sa pri toľkých blúdeniach niekam dostali, hoci za cenu veľkých strát a zbytočne vynaložených nákladov. Veľmi nám pomohlo, že sme sa stali členmi NATO a EÚ, ale mali by sme sa z toho poučiť. Keby sme aj ďalej pokračovali takýmto nákladným spôsobom života, spoločnosť by to veľmi energeticky aj mentálne vyčerpalo.Kniha sa začína mečiarizmom. Stále platí, že išlo o najtemnejšie obdobie v novodobej histórii Slovenska?Určite áno, formy popierania a pošliapavania demokracie boli najbrutálnejšie, mali najodpornejší charakter. Nič horšie sa odvtedy v slovenskej politike nestalo. Osobne si ale myslím, a čitatelia Trendu si to z mojich článkov mohli odvodiť, že neexistuje principiálny rozdiel medzi obdobím mečiarizmu a ficizmu. Jedno aj druhé je prekročením základných pravidiel demokratického štátu. Veci, ktoré Mečiar urobil v priebehu jednej parlamentnej noci v novembri 1994, rozložil Robert Fico do troch funkčných období. To, čo chcel Mečiar zvládnuť za niekoľko týždňov, aby si podriadil všetky nezávislé kontrolné inštitúcie v štáte, robí Fico trpezlivo, pomaly a premyslene. Využíva svoju parlamentnú väčšinu. Výsledok je ale ten istý, inštitúcie nefungujú, lebo sú zvnútra ovládané straníckou mašinériou a nemôžu plniť úlohy, ktoré by podľa ústavy a zákonov mali.Roberta Fica, ale v minulosti aj Mečiara, mnohí označovali za talentovaného politika. Dá sa v takých súvislostiach rozprávať o talente?Je veľký talent, ale len vo svoj vlastný prospech. Ako bohom obdarený komunikátor presne vie, čo na jeho voličskú základňu účinkuje, dokáže udržiavať svoju stranu v základnej programovej a akčnej jednote. Mečiar to nikdy nedokázal, lebo si vládnutím produkoval nepriateľov. Nemal červené svetlo, ktoré by mu zasvietilo, keď konal proti vlastným záujmom. Robert Fico je sofistikovanejší, vyhýba sa všetkému, čo mu môže poškodiť. Je nastavený tak, aby volebný úspech opakoval v takej podobe, ako sa Mečiarovi nepodarilo. Mečiar od roku 1992 len padal, Fico narastal do roku 2012 a začal padať až potom. Ficova krivka ide najskôr hore a potom dole. Ale skôr či neskôr dôjde aj v jeho prípade k opotrebovanosti a k tomu, že sa jeho príťažlivosť a šarm vyčerpá..a ďaľej sa dočítate v knihe.