Stačí si (ne)želať

Renáta je zrelá, energická, dobre vyzerajúca žena, ktorej sa podarilo vydobyť si silnú pozíciu vo firme. Trochu ju otravuje stereotyp pokojného manželstva v porovnaní s úspešným pracovným životom, v ktorom, ako inak, dominujú muži. Pokušenie je veľké! Aj pod vplyvom kamarátky Kamily sa rozhoduje, či zvedie mladého sympatického šéfa Dušana. S príchodom novej kolegyne sa však všetko začína komplikovať a spustí sa lavína udalostí - odrazu zistí, že jej manžela fascinujú plnšie ženy so zmyslom pre rodinu, že firemný kasanova nadovšetko miluje svoju ženu, že najkrajší muž, akého kedy stretla, je pre ženy nedostupný. Toto a všetko iné Renáta zaslepená pýchou a predstieranou dokonalosťou doteraz nevidela. Novela je malým prieskumom ženskej duše. Aj keď ide o príbeh určený prednostne ženám, práve vďaka irónii až sarkazmu hlavnej hrdinky a vtipným zápletkám si istotne nájde spokojných čitateľov aj medzi mužmi. Ukážka z textu Bola som vnútorne naštvaná. Cestou do svojej kancelárie som sa snažila upokojiť. Myslím, že to bude taká tá malá tučná s okuliarmi, ktorá si nemôže nájsť partnera. Áno, áno, presne tak to bude. Ako som sa blížila k sekretárke, evidovala som, že pri nej stojí nejaká vysoká postava. V ruke držala kabelku a kabát. Dlhé husté rovné plavé vlasy si práve prehodila zľava doprava. Verila som, že prvé, čo mi prišlo na um, nie je pravda. "Pani Kenderová," oslovila ma naša sekretárka zvonivým hlasom, "toto je nástupkyňa pána Muranského, inžinierka Jana Budinská." Ešte stále som dúfala, že bude mať aspoň pleť plnú vyrážok a veľký nos. Vystrela ruku smerom ku mne a usmiala sa. Pozrela som jej do tváre. Nezábudkové oči žiarili, noštek ako vystrihnutý z katalógu plastickej chirurgie. A tá pokožka! No zamat! Vložila som moju dlaň do jej. "Renáta Kenderová," predstavila som sa bezradne. "Budinská," povedala skromne a neprestávala sa usmievať. Uvedomila som si, že medzi hornou jednotkou a dvojkou má malú medzeru. Napodiv, pristalo jej to. Určite je to zlý sen, pomyslela som si.