Čechánky

Nemá rád fikciu a vymyslené príbehy. Naopak, vždy ho zaujímali autentické veci. "Tomu, čo človek vidí okolo seba, aj ľahšie uverí, môže sa s tým stotožniť, očistiť sa alebo poučiť," hovorí Jozef Poliak, dlhoročný regionálny redaktor Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) a najnovšie aj autor knihy s názvom Čechánky.Na pohľad útla kniha poviedok, ktoré vychádzajú z autorových zážitkov, nesie názov po osade na podpolianskych lazoch, kde Poliak vyrastal. "Z detstva si pamätám veľkú lipu nad školou, ktorej časť tam stojí doteraz. Pred časom, keď som sa tam vrátil, som našiel v jej kôre pripináčiky zo starých plagátov, ktoré sme tam kedysi v 60. rokoch s otcom pripínali a pozývali tak miestnych na vôbec prvé kino do školy," hovorí o prvotnom impulze, ktorý viedol k napísaniu knihy.Od toho sa začali odvíjať reflexie, spomienky na detstvo, ktoré vyústili do tohto malého diela. Knihu stihol autor podľa svojich vlastných slov napísať za tri dni, aj keď v priebehu troch rokoch. Výsledkom sú vážne, ale aj komické príbehy, v ktorých sa môže nájsť viacero ľudí z autorovho okolia. Príbehy vychádzajú z prežitého, doplnené sú autorovou fantáziou. Nie sú ale o neuveriteľných veciach, neobyčajných ľuďoch či absurditách z televízneho bulváru. Naopak, podľa Poliaka opisujú každodenné starosti a slasti, ktoré pri krátkom behu životom môžu postretnúť každého.