Slzy a smiech

Slzy a smiech. Šťastie a nešťastie. Tak ako sa prelínajú v našom živote, tak aj v osudoch dvoch žien, Evy a Kamily. Eva je učiteľka na základnej škole, žije vo vydarenom manželstve a zdá sa, že k šťastiu jej nič nechýba. Kamila je na materskej dovolenke, má dve nádherné dcérky a skromné sny, ktoré sú však stále akosi vzdialené. Na jednom mieste tieto dve ženy osud spojí a spriatelia sa. Na prvý pohľad celkom sú odlišné, a pritom v mnohom podobné. Ukážka z textu Pohľad na hodinky ju nadvihne, je najvyšší čas okúpať a uložiť malú, a tak rýchlo vstáva a prejde ku katedre podpísať prezenčnú listinu. "Vy ste Andrejkina mama?" Strhne sa. Gaštanové oči sú zrazu akési. skúmavé. "Áno," zahabká. "Prepáčte, že som sa oneskorila, ale." "Nič sa nedeje. Chcela som vám len povedať, že Andrejka je výnimočné dievčatko. Veľmi som si ju obľúbila." "Áno, to je." Kamila, na chvíľu vyvedená z rovnováhy, sa usmeje. "Od malička bola taká. Pokojná, poslušná. neprekvapilo ma, že sa teraz tak veľmi snaží. A. aj ona si vás veľmi obľúbila." Učiteľkin pohľad sa roztápa. tvár jej opäť zjemní úsmev. "Som naozaj rada," povie a Kamila vie, že to myslí úprimne. Že je na tom záleží. "Ale nevyjadrili ste sa k sobotňajším výletom." "Ja. musím sa poradiť s manželom." "Samozrejme, chápem. Odkaz mi pošlite po Andrejke. Alebo sa tu zastavte. Ste na materskej dovolenke, však?" "Áno, mám ešte päťmesačnú dcéru." "Andrejka o nej veľmi pekne rozpráva." Oči dvoch žien sa na chvíľu stretnú. sekunda, v ktorej Kamila pochopí, že táto žena jej chcela povedať ešte niečo viac. Uhne pohľadom: "Tak zatiaľ dovidenia." Vybehne z budovy školy, akoby horelo. Srdce jej búši ako zvon. Nie, určite sa mýlim. Nič nevie, nemôže vedieť. Nikto!