Prózy

Výber z literárnej tvorby Pavla Vilikovského zahŕňa vybrané poviedky a prózy. Výber zobrazuje autorov vývin zhruba do začiatku deväťdesiatych rokov: prvý cyklus poviedok reflektuje o. i. problém cesty za šťastím, a to dosť zreteľne v intenciách dobového generačného pocitu mladých ľudí šesťdesiatych rokov, ďalšie dva cykly poviedok sú zo začiatku sedemdesiatych rokov (Vilikovského tu zaujíma problém tela a telesna vo vzťahu k duši, duševnu a duchovnu), cyklus Krutý strojvodca zhŕňa tvorbu z konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov. Pre celú Vilikovského tvorbu je charakteristický skeptický postoj k literatúre a jej poznávacím možnostiam, a preto svoje rozprávanie často posúva do polohy grotesky a absurdného humoru – v prítomnom výbere je táto poloha ešte výraznejšia. Stredná Európa je územie, ktoré nemá presné hranice, a aj hranice štátov vnútri tohto územia sa často menia. Aby som nezachádzal priďaleko do minulosti, poviem iba, že za posledných dvesto rokov väčšina obyvateľov tejto oblasti zažila, čo je to byť či už etnickou, sociálnou, alebo politickou menšinou. Dalo by sa povedať, že stredná Európa nie je ani tak geografický pojem, ako skôr stav mysle. Tento stav mysle nachádza svoj odraz aj v literatúre, ba práve v nej sa asi prejavuje najvýraznejšie. Po formálnej stránke sú literárne diela vznikajúce v strednej Európe, pravdaže, rovnako pestré a rozmanité ako kdekoľvek inde na svete, ale spája ich istá príbuznosť postojov, častejší výskyt alebo návratnosť istých tém, isté, jungovsky povedané, archetypálne príbehy a osudy, ako aj charakteristický, prevažne melancholický tón rozprávania, občas vystriedaný bláznivou, nepríčetnou veselosťou, takzvaným šibeničným humorom. Tesné susedstvo, ba aj prelínanie kultúr spôsobilo, že stredoeurópski spisovatelia citlivejšie vnímajú vonkajšiu rozmanitosť i základnú vnútornú podobnosť ľudí, majú vyvinutý zmysel pre podtóny a farebné odtiene a intenzívne, takmer posadnuto sa zaoberajú otázkami vlastnej identity. S tým súvisí aj sklon k hĺbavosti a introspekcii – nie náhodou je stredná Európa rodiskom psychoanalýzy. V príbehoch, ktoré opisuje stredoeurópska literatúra, je veľmi málo oslnivých úspechov a oveľa viac trpkých porážok. Azda preto je jednou z jej najdôležitejších hodnôt ľudská dôstojnosť a jej zachovanie aj za tých najťažších okolností. (Úryvok z prejavu pri preberaní literárnej ceny Vilenica Î"97).