Žuvačkový kráľ

Zoja má z tanečného kurzu, na ktorý ju dotlačila kamarátka, hrôzu. Myslí si, že ho celý presedí v kúte, pretože: Chalani sú z nej nervózni, lebo je často vyššia ako oni Nenosí lodičky, ale "lode" Ruky jej zdobia nepekné mozole Má asi taký sexepíl ako doska na žehlenie Rodičia ju chodia z kurzu osobne vyzdvihnúť, akoby bola päťročné decko Keď sa s ňou pokúsi usmievavý Adam nadviazať kontakt, Zoja si pripadá ako vo sne. Počas tanca v jeho náručí žiari ako čínsky lampión. Vďaka nemu začne žuť viac žuvačiek, viac si veriť, častejšie sa smiať – a čo je najdôležitejšie, vôbec nesedí v kúte! Našla človeka, ktorý jej vlasy pokladal za krásne a jej zjav za nadpozemský. Čo na tom, že ho už ­nikdy v živote nestretne? V jeho náručí, vo víre tanca, si ­pripadala nádherná a žiaduca, a za to mu bude vďačná na veky vekov.