Zabudnuté slovenské rozprávky

Ten salaš sa má zbúrať. Keby sa salaš nebúral, tento starý zaprášený zväzok zabudnutých rozprávok z rokov 1787 až 1789 by sa nikdy nenašiel. A vy by ste sa nikdy nedozvedeli, že medzi nami žijú bryndzovníci. Salaš, ovce Milada a Kveta, bryndzovníci a celý rad ďalších postavičiek tvoria rámec zábavných príbehov pre deti, ktoré si ich ako "prvé z málopočetného rodu Slovákov," môžu už onedlho prečítať. Popri tom tu napríklad nájdeme aj Klebetné Kydy, malú dedinku ležiacu na horskom úbočí, kde ľudia väčšinou celé dni klebetia a kydajú na tých, čo práve nie sú nablízku, a tak ďalej. Populárna rozhlasová a televízna moderátorka Adela Banášová je známa svojím nadhľadom, schopnosťou pohotovo glosovať a zmyslom pre humor. To zúročila aj pri písaní Zabudnutých slovenských rozprávok, ktoré vznikli pred desaťročím ako darček najbližším. Teraz sa dočkali vydania a pobavia nielen detských čitateľov, ale aj dospelých. Valaškár   Valaškár je člove, ktorý predáva valašky. Buď ich sám vystrúha a vyzdobí, alebo ich niekde ukradne a potom predá. Taký valaškár, čo kradne, však nie je dobrý valaškár. Jakub je dobrý valaškár, pretože valašky vyrába sám. Býva v dedinke s názvom Ruhany. Žije tam sám, pretože Ruhany sú veľmi malá dedinka hneď vedľa posmažianskych Príborov, kde už celé roky žije jeho stará mama so starým otcom. Jakubovi rodičia emigrovali dávno-pradávno, niekedy v dvadsiatych rokoch, do Ameriky a tam žijú doteraz. Teraz viete, v akých rodinných pomeroch žije valaškár Jakub. Nie je však preto smutný. Vyrába valašky a čaká na deň, keď do dedinky Ruhany zavíta nejaký návštevník a kúpi si aspoň jednu jeho valašku.   Ako tak Jakub čakal a vyrábal valašku, zacítil v dedine akýsi prievan. Akoby do nej niekto skutočne vošiel. Rýchlo si obliekol svoj starostovský oblek, pretože v dedine bol zároveň aj starosta, a čakal na vzácnu návštevu. Verte, či neverte, keďže sme už v minulej rozprávke spomínali, že bryndzovnícisa stretnú s valaškárom, tak tento plán splníme. Do Ruhian prišli bryndzovníci s bryndzovníčkou. Zatúlali sa tam, nevieme ako, ale to ani nie je dôležité.   Poľovník je vedúci lesa Poľovník je vedúci lesa. Chodí po lese, trúbi na lesný roh, občas niečo zastrelí, kŕmi zvieratká a nosí veľmi nevkusné oblečenie. takto poľovníka opisuje Všeobecný náučný slovník poučný - druhé vydanie. Tento opis sedel aj na poľovníka Mariána, ktorý žil severozápadne od Posmažianskych Príborov na druhej rovnobežke v lese sám, len so zvieratkami. Presnejšie s medveďom, so srnkou a s čučoriedkovým krom. Čučoriedkový ker, samozrejme, nie je zvieratko, ale v tomto lese bol jediný, a vyhrážal sa, že keď ho nepreradia do vyššej čeľade, teda do čeľade živočíchov, tak prestane rodiť čučoriedky a medveď nebude mať čo jesť. Pre pokoj v malom lesíku sa Marián rozhodol oficiálne vyhlásiť čučoriedkový ker za zvieratko. Všetci štyria si dobre rozumeli, aj si vedeli vydiskutovať všakovaké lesnícke problémy. "Medveď, ale ja by som ťa toho roku už naozaj mal zastreliť," oznámil Marián medveďovi. "Toho roku ešte nie," odhovárla ho medveď..