Max naprojektovaný chalan z predmestia

Antikoncepcia, kondómy, potrat a umelé oplodnenie. Koho už len zaujímajú detaily? Hlavné je, že diskusia prekazí profákovi skúšanie. Najčastejšie tieto otázky kladie šestnásťročný viedenský gymnazista Max Geissler odvážny, sebavedomý, pekný a inteligentný športovec, jediný syn rozvedenej karieristky. Stalo sa však, že na ulici ochránil desaťročného Tea s Downovým syndrómom pred malými bitkármi. Max spoznáva rodinu chlapca, zažíva srdečnú atmosféru domova, a dokonca sa zaľúbi do Niky, Teovej staršej sestry. Max zatúži po rodine. Mládežnícky román Max nie je idylický. Čitateľ v ňom nájde realistické obrazy zo života dospievajúcich mladých ľudí v dnešnom svete. Autorke sa podarilo v románe citlivo, zrozumiteľne, jazykom dnešných tínedžerov vysvetliť všetky základné bioetické otázky. Veronika Grohsebner (*1966) študovala hudbu a niekoľko rokov pracovala v súkromnom sektore. Dnes žije so svojím manželom a štyrmi deťmi vo Viedni a pracuje v oblasti ochrany rodiny. Doslov Max nie je len román pre mládež. Je to kniha, ktorú môžu použiť aj rodičia, kňazi, katechéti, animátori a vôbec všetci, ktorým nie sú ľahostajné etické problémy súčasnej doby, ktorá sa v ostatných desaťročiach mimoriadne zmenila. Medicína napriek všetkým obmedzeniam zažila a stále zažíva priam neuveriteľný pokrok. No s ním prišli aj etické otázky, ktoré sa viac či menej dotýkajú všetkých a treba ich nutne zodpovedať. Vždy sú medzi nami ľudia s postihnutím fyzickým, mentálnym, alebo aj oboma. To je viditeľné i navonok. Dnes si uvedomujeme, že niektorí sa už nemuseli narodiť, lebo prenatálna diagnostika poskytuje čoraz viac informácií o zdravotnom stave či genetickej informácii o plode dieťati. V prípade, že je diagnostikovaný nejaký medicínsky problém, lekári bežne navrhujú abortus. Nejedna matka, ktorá má postihnuté dieťa, sa stretla s otázkou, niekedy dobromyseľnou, inokedy otvorene cynickou, či nevedela o postihnutí pred narodením dieťaťa alebo či lekári niečo zanedbali. To, čo však nie je zrejmé z vonkajšieho pohľadu, je napríklad skutočnosť, že už aj medzi nami žije nie málo detí narodených pomocou asistovanej reprodukcie, zo skúmavky. S touto skutočnosťou treba počítať. Rovnako aj s faktom, že za tým bolo rozhodnutie ich rodičov. Tých zákonných, ktorí sú možno zároveň aj biologickými a genetickými rodičmi. V niektorých prípadoch však treba rozlišovať medzi rodičmi ako zákonnými zástupcami a genetickými rodičmi, ktorí darovali (či skôr predali) svoje pohlavné bunky, no zostávajú neznámi. A tak nás určite čakajú reálne príbehy podobné tomu, ktorý ste si práve prečítali. Autorka otvára nielen morálne a bioetické otázky vložené do úst, myslí a rozhodovania hlavných protagonistov románu. Prináša aj argumenty, ktoré sa dajú vhodne a nenásilne použiť najmä vtedy, keď mladí zistia, že sa to zrazu nejakým spôsobom dotýka aj ich samých. Prináša aj návod, ako sa s danými otázkami vyrovnať. Tiež nabáda všímať si ľudí s problémami či už sú to deti s Downovým alebo iným syndrómom (ako malý Teo), alebo mladý chlapec či dievča, ktorí riešia svoju identitu (ako Max), alebo matky, ktoré pred rokmi riešili naraz svoju kariéru, túžbu po deťoch i osobný vzťah (ako Maxova matka Simona Geisslerová). Za každým problémom je zároveň človek so svojím jedinečným príbehom. Toto treba v prvom rade objaviť. Nielen hľadať a mať argumenty v etických a bioetických diskusiách (čo je určite tiež dôležité a aj táto kniha tomu veľmi pomáha). V prvom rade však treba objaviť človeka a pozerať na neho milosrdnými očami tak ako Ježiš Kristus, ktorý jediný dokáže aj uzdravovať. A uzdravovanie ľudských sŕdc nie je ani dávnou minulosťou z Ježišových čias, ani fiktívnym románom. Preto reálnym pokračovaním románu je život každého z nás lebo aj medzi nami sú ľudia ako Max, Teo či Simona Geisslerová. A obetavé rodiny ako Haselbachovci určite majú aj slovenské podoby. Ján Viglaš ThLic. Ján Viglaš je kňaz Banskobystrickej diecézy, rektor Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne. Narodil sa 14. 3. 1970 v Piešťanoch a kňazskú vysviacku prijal 31. 7. 1999 v Banskej Bystrici. Študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Badíne, St. Patricks College v Maynooth v Írsku a na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Od roku 2001 prednáša morálnu teológiu v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne. Je stálym spolupracovníkom Teologickej komisie Subkomisie pre bioetiku KBS.