999 Posledný strážca

September 2009. Guido de Mola dostane tajomný balík. Odkázal mu ho jeho zosnulý starý otec, o ktorom toho vedel len veľmi málo. De Mola nájde vnútri list a dva rukopisy: jeden novodobý a jeden veľmi starý, pravdepodobne z obdobia renesancie. Vďaka nim zistí, že jeho rodina už po stáročia stráži zvláštne, nebezpečné tajomstvo, ktoré súvisí s filozofom Giovannim Picom della Mirandola, s jeho ezoterickými Tézami a s pôvodom troch veľkých monoteistických náboženstiev: kresťanstva, judaizmu a islamu. Práve Guido sa má stať posledným strážcom Picovho tajomstva, spojeného so smrťou grófa Mirandolu, ako aj so smrťou Poliziana, s koncilom v Efeze a s prenasledovaním tisícok žien obvinených z čarodejníctva. Odhalenie tohto tajomstva by spochybnilo základy, na ktorých stojí svet už dvetisíc rokov, odkedy Pavol z Tarzu konvertoval na menšinovú kresťanskú doktrínu a mal významný podiel na tom, že sa z nej stalo najrozšírenejšie náboženstvo Západu. Kniha 999 Posledný strážca vás pozýva na výpravu časom, priestorom a tajomstvami ľudského poznania. Povedie vás rozličnými epochami, predstaví vám fascinujúci, živo vykreslený Rím ovládaný pápežom Inocentom VIII., Florenciu pod vládou Lorenza Nádherného a fašistické Taliansko tridsiatych rokov. Z talianskeho originálu preložili Daniela Reichstädterová a Zlatica Sehnalová. Ukážka z textu: Inocent chcel radšej pomlčať o tom, ako našiel jeho syn Franceschetto ten rukopis v dome kardinála de''''Rossiho, hostiteľa grófa Mirandolu. Určité veci by ich práve nadviazanému spojenectvu neprospeli. Borgia síce netrval na odpovedi, ale istotne mal prinajmenšom pochybnosti o pravosti týchto listov. "Nie sú to len falošné napodobeniny, ktoré vyrobil nejaký náš nepriateľ?" "Sú pravdivé, tak ako je pravda, že Kristus. no, nechajme to tak. Je to jednoducho skrátka pravda, ako to, že tu sme my dvaja, ty a ja, a rozprávame sa spolu. Mirandolov plán bol dokonalý, takmer ako jeho slávna inteligencia, ktorá má v sebe čosi démonické, ver mi." "Bezpochyby. Či už je to dar od anjela alebo diabla, na tom nezáleží. Tieto idey by sa rozptýlili ako olejová škvrna aj preto, lebo by boli pre mnohých užitočné, aj pre niektorých z našich radov. Nech by sme použili akýkoľvek argument na podporu nášho Boha, vyznelo by to len ako zúfalá obrana." "Navyše v celej Európe by sa našli mnohí ochotní uveriť čomukoľvek, dokonca aj tomu, že Boh má dnu, len aby zatratili rímsku cirkev.".