Darca

Román určený deťom, ktorým zverujeme do rúk budúcnosť. Dvanásťročný Jonas žije vo svete riadenom prísnymi pravidlami. Všetko je tam dokonale zorganizované a bezpečné – človeku pridelia meno, rodičov, partnerov i povolanie. Všetci sú si rovní, všetci žijú v dostatku a preto tam nie sú vojny, zločiny, nik necíti bolesť, strach, neistotu. Ten, kto pravidlá nedodržiava, môže byť prepustený. Jonas však stojí pred veľkou udalosťou - práve on má sa stať strážcom spomienok, príjemcom pamäte minulých generácií. Postupne sa dozvedá o bolesti a utrpení, no aj o kráse, láske a priateľstve a začína chápať, že jeho spoločenstvo žije príjemný život za cenu úplnej absencie citov a možnosti voľby. A s týmto vedomím nedokáže svoju úlohu prijať. Svoj román venovala Lois Lowry "Všetkým deťom, ktorým zverujeme do rúk budúcnosť.” Román určený vnímavým dospievajúcim aj dospelým, bol preložený do viac ako tridsiatich jazykov a autorka zaň získala niekoľko cien. Na niektorých amerických školách bol zaradený medzi povinné čítanie, na iných naopak zakázaný. Prečo? Pretože je to kniha, ktorá deti vedie k tomu, aby okolitý svet neprijímali automaticky, aby sa oň zaujímali, premýšľali, kládli si otázky a hľadali odpovede. Aby si uvedomili, že pravidlá, ktoré nás majú chrániť, nás môžu zároveň ochudobňovať a pripraviť o slobodnú vôľu. O filme: Dlho očakávaná dráma a srdcový projekt Jeffa Bridgesa Darca (The Giver) bude otváracím filmom Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorého 9. ročník sa uskutoční v dňoch 10. – 15. septembra v Piešťanoch. Film nakrútil skúsený režisér Phillip Noyce (Hry patriotov, Zberateľ kostí) známy tým, že aj filmy s nádychom akcie dokáže nakrútiť s citom a bez prehnanej pompéznosti. V hlavných úlohách sa predstavia Jeff Bridges, Meryl Streep, Alexander Skarsgĺrd, Katie Holmes alebo Taylor Swift. Film bude mať premiéru 10.9. 2014. Darca je iný ako moje predošlé knihy. Vedela som to už pri jeho písaní. Nikdy som nemala rada sci-fi a preto som to do tejto kategórie nikdy neradila, aj keď mnohí ľudia, ktorí radi veci upratujú do nejakých kategórií, ho tam radia. Je to ale kniha, ktorá sa odohráva v budúcom čase. Pre mňa to bolo také isté ako písať realistickú beletriu. Vytvorila som to miesto, vytvorila som hlavnú postavu, ktorou je chlapec, ktorý bude mať o chvíľu 12 rokov, tu žije a takéto to tam je. A pretože je to v budúcnosti, je to tam pomerne iné ako to, kde teraz my žijeme. Nie v zmysle technológií, to som neriešila. Skôr sa z toho vyvinulo miesto s mnohými komplikovanými pravidlami, ktoré slúžia na to, aby svet, v ktorom chlapec žije bol veľmi bezpečný a pohodlný.Lois Lowry DarcaJonas sa zasmial od radosti a vydýchol, aby videl, ako sa mu vlastný dych zráža pred očami. Potom sa pozrel dolu, ako mu povedal darca. Videl svoje vlastné ruky, opäť pokryté snehom, ako zvierajú lano. Videl si nohy, ktoré posunul nabok, aby sa mohol pozrieť na sánky pod nimi. Ohromene na ne hľadel. Tentoraz tie sánky mali – a mali to stále, nech žmurkal, koľko chcel – tú istú tajomnú vlastnosť, ktorú malo na chvíľočku aj jablko. A Fionine vlasy. Sánky sa však nemenili. Jednoducho boli – nech už to bolo čokoľvek. Jonas otvoril oči a bol ešte stále na posteli. Darca ho pozorne sledoval. "Áno," povedal pomaly, "videl som to na tých sánkach." "Vyskúšajme ešte niečo. Pozri sa tamto, na knižnicu. Vidíš ten úplne najvrchnejší rad kníh? Ten na polici za stolom?" Jonas ho vyhľadal pohľadom. Zahľadel sa na knihy a ony sa zmenili. No tá zmena prišla len na okamih. O chvíľu bola preč. "Stalo sa to," povedal Jonas, "tým kn.