Vládkyňa krvi

Uhorská grófka Alžbeta Bátoriová (1560 - 1613) bola krásna, bohatá a vzdelaná. Ľudia ju zbožňovali. Vlastná zložitá povaha, mrzutosť a zvrátenosť z nej však spravili pravdepodobne najhroznejšiu vrahyňu v dejinách. Keď sa v šestnástich rokoch dostala k moci, začala sa oddávať hýreniu. Výdatne jej v tom pomáhala duchovná radkyňa Darvulia. Plynutie času a nadmiera čoraz bizarnejších rozkoší v Alžbete napokon vyvolali strach o svoju krásu. Čarodejnice jej poradili, aby si regenerovala telo v kúpeľoch z krvi panien. V grófkiných zámkoch našlo smrť údajne šesťstopäťdesiat mladých žien.Priamy potomok grófky Alžbety Bátoriovej, Drake Bátori-Keresztúr, je maďarský emigrant žijúci v New Yorku na konci dvadsiateho storočia. Po páde komunizmu sa vracia do rodnej krajiny, aby tam hľadal mladosť. Namiesto nej však nájde čosi oveľa desivejšie: všadeprítomné stopy krvilačnej grófky Bátoriovej. Román ponúka pozoruhodné rozprávanie o dvoch epochách a dvoch ľuďoch, ktorí nezapadali do svojej doby. Príbehy Draka a Alžbety autor majstrovsky skombinoval do napínavej kroniky o nadčasovej zmyselnosti a šokujúceho rozprávania o mladosti, starnutí, slobode a moci.Ukážka z textuAlžbeta vstala z divána. Na tvári sa jej zračil nepokoj, jej črty sa skrivili od zúrivosti. Podišla k dievčine, najskôr jej vylepila facku, potom ju nechtami poškriabala po líci. Z pokožky jej vystúpili kvapky krvi. Nato z nej grófka strhla biele šaty.Slúžky, ktoré sa medzitým ticho postavili za speváčku, z nej prudko strhli zvyšok skromného oblečenia. Teraz stála pred Alžbetou nahá, klonila hlavu, vlasy jej padali na vyziabnuté plecia a z očí sa jej rinuli slzy. Z neveľkých pŕs mokrých od sĺz sa dvíhali bradavky pripomínajúce opály. Jej štíhle boky boli chlapčenské, no ohanbie pokryté bujnými jemnými tmavými chĺpkami vystupovalo vpred.Grófka si energickým pohybom stiahla šaty, až sa aj ona ocitla v Evinom rúchu. Jej plné prsia, objemné boky a voľná koža na bruchu vzdorovito hľadeli na krehkú postavu pred sebou.Chytila dievča pod bradou a prudko mu zdvihla hlavu."Vzhliadni k ženstvu!" vykríkla.Nato uhryzla dievča do bradaviek, najskôr do jednej, potom do druhej, až z nich začala tiecť krv. Pohladila Ilonu po krku a potom jej ho mierne stlačila, usilujúc sa vylúdiť čisté tóny, ktoré všetkých privádzali k slzám. Kde sa skrývajú? V očakávaní, že z hĺbky dievčininej duše sa náhle ozvú anjelské zvuky, zosilnila zovretie. Nevyšlo z nej však vôbec nič, dokonca ani krik naznačujúci strach.Dievča odpadlo. Alžbete opäť skrížilo plány čosi nepostihnuteľné, niečo, čo jej vždy vzalo spred očí to, po čom naozaj túžila. Uvedomila si to so známym pocitom zatrpknutosti. Zahaliac svoju nahotu do speváčkinho hermelínu, vytiahla bezvedomé dievča von. Slúžky ju nasledovali.