Rohy

Ignatius Perrish sa celú noc opíjal a stváral divé kúsky. Na druhy deň sa zobudil, cítil sa pod psa, hlavu mu išlo roztrhnúť. a zo slúch mu vyrastali rohy.Kedysi sa Igovi žilo sťa v siedmom nebi: narodil sa do privilegovanej rodiny ako druhý syn svetoznámeho hudobníka a mladší brat vychádzajúcej televíznej hviezdy. Hovel si ako vo vatičke, peniaze mohol rozhadzovať a v bohatých kruhoch mal pevné, zaručené miestečko. Mal vlastne všetko a ešte dačo navyše - získal si lásku Merrin Williamsovej, lásku založenú na spoločných snoch, spoločných dobrodružstvách a neskutočnom očarení z letného slnovratu.Odrazu však krásna a veselá Merrin zmizla zo života - za nevysvetliteľných okolností ju znásilnili a zavraždili, pričom Ig sa stal hlavným podozrivým. Nikdy ho za zločin nesúdili, ale porota zložená z verejnej mienky ho navždy označila za jediného možného vinníka.Z ničoho nič Ig v sebe objavuje ohromnú novú silu vyplývajúcu z nového vzhľadu a rozhodne sa, že ju využije na dolapenie netvora, čo zabil Merrin a zničil mu život. To, že sa správal slušne a modlil sa za všetko najlepšie, ho nepriviedlo nikam. Nastáva čas na pomstu. je najvyšší čas, aby sa veci ujal diabol.Z anglického originálu Joe Hill: Horns (HarperCollins Publishers,.New York, USA) preložil Alojz Keníž.Ukážka z textu:.Natiahol na seba tmavozelené krátke nohavice - ešte vždy mal oblečené veci zo včerajška - a naklonil sa nad umývadlo, aby sa lepšie na seba pozrel.Nešlo vlastne o rohy v pravom zmysle slova, neboli dlhšie ako jeho prstenník, pri hlave hrubšie, ale postupne, ako sa dvíhali, prechádzali do hrotu. Rohy pokrývala až po samotné špice jeho vlastná, priveľmi bledá pokožka. Svietili odporným ohnivo červeným odtieňom, akoby sa hroty na ich koncoch chystali zapichnúť do mäsa. Priložil ruku k jednému a zistil, že je na dotyk citlivý a trochu ho bolí. Prstami prebehol po bokoch rohov a pod pevne napnutou hladkou pokožkou nahmatal tuhú kosť.Ako prvé mu zišlo na um, že si túto nepríjemnú telesnú anomáliu nejako privodil sám, lebo včera neskoro v noci zašiel do lesa za starú zlievareň, kde zavraždili Merrin Williamsovú. Ľudia pri čiernej vysýchajúcej čerešni pamätným spôsobom označili miesto tragédie. Kôra na strome sa odlupovala a odhaľovala nahé drevené telo. Merrin našli presne v rovnakom stave. Šaty sa z nej odlupovali a odhaľovali nahé ženské telo. Na konároch s citom rozmiestnili jej fotografie, postavili vázu s bahniatkami, rozložili kondolenčné karty, ktoré už poznačilo a poskrúcalo počasie. Ktosi - zrejme Merrinina matka - priniesol aj ozdobný kríž so žltými nylónovými ružami a plastovou Pannou Máriou. Usmievala sa blaženým úsmevom mentálne retardovanej.