Priznanie

Blíži sa poprava nevinného človeka. Zachrániť ho môže iba ten, ktorý je skutočne vinný. Na každého nevinného, ktorého pošlú do väzenia, pripadá jeden vinník, ktorý zostáva na slobode. Nechápe, ako je možné, že zavreli nevinného, ale je mu to jedno. Len nemôže uveriť vlastnému šťastiu. Ako plynie čas, vinník zisťuje, že nikto sa nechystá napraviť justičný omyl: všetci kompetentní sú presvedčení o oprávnenosti svojho rozhodnutia a nevinného napokon odsúdia. Vinník dokonca sleduje proces s nespravodlivo obvineným človekom. A uľaví sa mu, keď porota vynesie verdikt: vinný. Smeje sa, keď si policajti a prokurátori navzájom blahoželajú. A pokojne nechá nevinného muža ísť do väzenia, nech si odsedí trest, možno ho aj popravia. Takým mužom je Travis Boyette. V roku 1998 v texaskom mestečku Slone uniesol, znásilnil a zaškrtil obľúbenú stredoškolskú roztlieskavačku. Jej telo pochoval tak, aby ho nikdy nenašli, a s úžasom sa prizeral, keď policajti a prokurátori zatkli a odsúdili na smrť miestnu futbalovú hviezdu Dontého Drumma. Prešlo deväť rokov. Travisa práve podmienečne prepustili z väzenia v Kansase, kde sedel za iný zločin. O štyri dni sa má konať poprava Dontého Drumma. Travis má neoperovateľný nádor na mozgu. A prvý raz vo svojom mizernom živote sa rozhodne urobiť správnu vec: chce sa priznať. Dokáže vinník presvedčiť právnikov, sudcov a politikov, že sa chystajú popraviť nevinného? Z anglického originálu The Confession (Doubleday, a division of Random House, Inc., New York 2009) preložila Alena Redlingerová. Ukážka z textu: Deväť rokov bojoval za Dontého Drumma. Bojoval ako nikdy predtým. Bojoval ako šialenec počas absurdného procesu, ktorý sa skončil odsúdením na smrť za vraždu. Otravoval odvolacie súdy. Obchádzal zákony aj etické normy. Písal ostré články a vyhlasoval svojho klienta za nevinného. Platil znalcom, aby vymýšľali nové a nové teórie, čo nikoho nepresvedčili. Ustavične vyvolával guvernérovi, až mu prestal dvíhať telefón. Oslovoval politikov, skupiny nespravodlivo odsúdených, náboženské spolky, advokátske komory, obhajcov občianskych práv, Americký zväz pre občianske slobody ACLU, Amnesty International, odporcov trestu smrti, každého, kto by mohol niečo urobiť pre záchranu jeho klienta. Čas však nezastavil. Hodiny tikali čoraz nástojčivejšie. Robbie Flak minul všetky peniaze, spálil za sebou všetky mosty, znepriatelil si takmer všetkých priateľov; bol úplne vyčerpaný, strácal pôdu pod nohami. Jeho trúbka znela pridlho, už ju nikto nepočúval. Pre väčšinu pozorovateľov bol iba ďalším hlučným právnikom, ktorý vykrikuje, že jeho klient je nevinný. Nič nové pod slnkom. Ten prípad ho dohnal na okraj priepasti. Robbie vážne pochyboval, že dokáže ísť ďalej, keď bude po všetkom a štát Texas Dontého popraví. Plánoval odísť do penzie, predať nehnuteľnosti a ukázať Slonu a celému Texasu chrbát. Nech ho bozajú. Pôjde do hôr, možno do Vermontu, kde sú chladnejšie letá a štát nezabíja ľudí.