Cesta slávy

Niektorí ľudia majú také odvážne sny, že ak sa im ich podarí uskutočniť, svoje miesto v dejinách majú zaručené. Patria k nim aj známe osobnosti ako sir Francis Drake, kapitán Robert Scott, Charles Lindbergh, sir Edmund Hillary a Neil Armstrong.Ale čo ak mal jeden muž rovnako trúfalý sen, a keď si ho splnil, nenašiel sa dôkaz, že dosiahol svoj cieľ?Cesta slávy je príbehom takého muža. Až keď dočítate poslednú stranu tohto vzrušujúceho diela, môžete posúdiť, či meno Georgea Malloryho patrí na zoznam legiend. Ak áno, iné meno musí byť zo zoznamu vyčiarknuté.Ostáva len dúfať, že odpoveď prinesie ďalšia pripravovaná výprava na Mount Everest. Jej hlavným cieľom je nájsť dôkazy, čo sa dosiaľ hľadali márne. Je to najmä fotoaparát s predpokladaným záberom Georgea Malloryho na vrchole Everestu a telo jeho spolulezca Sandyho Irvina.Dobrodružný životopisný román o jednom zo špičkových horolezcov svojich čias je nielen napínavým príbehom muža a jeho dvoch najväčších lások, ale aj verným obrazom prvých desaťročí 20. storočia v Európe a Ázii s ich kľúčovými historickými okamihmi, čo sa významne odrazili na súkromnom i verejnom živote mladého Angličana. Jeho veľkosť spočívala najmä v kombinácii vlastností, ako je skromnosť, silná vôľa a cieľavedomosť. Faktografické podklady - listy Malloryho a jeho ženy, zaujímavé reálie a vedľajšie postavy známe z anglickej histórie dodávajú pútavému rozprávaniu nielen hlbokú presvedčivosť, ale najmä pôsobivý dramatický rozmer.Ukážka z textu:.Conrad Anker upieral pohľad na zamrznuté telo, na zvetranú pokožku, bielu ako mramor. Odev alebo to, čo z neho zostalo, akoby nosil tulák, a nie absolvent Oxfordskej alebo Cambridgeskej univerzity. Mŕtvy mal okolo drieku uviazané hrubé konopné lano, rozstrapkané konce prezrádzali, kde sa pretrhlo pri páde. Rukami si zakrýval hlavu, ľavú nohu preloženú cez pravú. Píšťala aj ihlica na pravej nohe boli zlomené - noha akoby ani nepatrila k telu.Nikto z horolezcov neprehovoril, všetci sa usilovali naplniť si pľúca riedkym vzduchom; vo výške 8 230 metrov nikto neplytvá slovami. Anker nakoniec klesol na kolená a predniesol modlitbu k Čomolungme - Bohyni-matke Zeme. Nemal naponáhlo; historici, alpinisti, novinári aj obyčajní zvedavci čakali na tento okamih vyše sedemdesiatpäť rokov. Stiahol si hrubú rukavicu podšitú flísom, položil ju na sneh vedľa seba, predklonil sa úsporným, vyrátaným pohybom a malíčkom pravej ruky opatrne odhrnul stvrdnutý golier na vrchnom odeve. Srdce mu búšilo až v ušiach, keď čítal úhľadný červený nápis na vnútornej strane goliera."Panebože," ozvalo sa mu za chrbtom. "To nie je Irvine, ale Mallory.".Anker neodpovedal. Musel si ešte overiť fakt, kvôli ktorému sem merali cestu dlhú osemtisíc kilometrov.