Calumet city

Niektoré knihy si čitateľa získavajú postupne - Calumet City ho už.na prvých stránkach strhne do víru udalostí. Je jasné, že sa tu niečo.deje a že ďalej sa bude diať ešte viac. A kniha očakávania nesklame.Graduje ako levely počítačovej hry. Na hrdinku z nej sa.akcieschopnosťou a stoickým prístupom, vecnosťou a zmyslom pre iróniu.podobá aj hlavná postava Patti Blacková, úspešná policajtka so.sedemnásťročnou praxou v chicagskom gete. Spisovateľ Charlie Newton,.ktorý týmto románom debutoval, tvrdí, že je to reálna osoba a jej.skutočný príbeh je oveľa dramatickejší. Akčnosť je však len jeho jedna.stránka, lebo v príbehu sa hovorí predovšetkým o veľkých citoch.Sledujúc niekoľko dní zo života Patti Blackovej navyše dôkladne.spoznáme atmosféru tretieho najväčšieho amerického mesta, najmä.chicagskych giet, a pochopíme všeličo z ducha rapovej hudby.Blacková rýchlo zistí, že dramatické udalosti posledných dní majú čosi.spoločné a že sa odvíjajú od jej traumatických zážitkov z detstva,.ktoré prežívala ako sirota. Domnieva sa, že ju prenasleduje človek,.ktorý ju roky spolu s ďalšími mladistvými chovancami v Calumet City na.okraji Chicaga znásilňoval. Jej situácia je o to zložitejšia, že sa.nevedomky ocitla v centre politických úkladov a rošád.Ukážka z textu.Pridá.plyn, až ma vtláča do sedadla. Vystrkuje hlavu z okna, jednou rukou si.cloní pred dažďom, druhou myká volantom a kľučkuje po parkovisku.Zabrzdí, otočí auto tak, že je odvrátené od jazera a smeruje k parku.Otvorí dvere a vystúpi. "Nevidím. Musíme utekať." Obehnem auto brodiac.sa vo vode, chytím ju rýchlo za rukáv, aby ju neodnieslo. Vrátime sa do.auta, posadím sa za volant a pridám plyn. Neviditeľný obrubník nás.nakloní doľava. Zozadu do auta šľahá dážď. Len náhodou nenarazím do.bresta, zvrtnem volant, miniem tesne lavičku. Ocitáme sa na asi dva.metre širokom chodníku. Stromoradie zadržiava dážď, cez predné sklo je.konečne vidieť. Riadne pridám, spolieham sa, že nenarazíme na džogera,.ktorý sa snaží zachrániť.Prechádzame vyše sto metrov, potom ďalších sto, chodník však zatáča do.búrky. Uvoľním ruky, preskočíme cez obrubník a sme uprostred cesty.krajinomaľbou, ktorou sme sem išli, než sa roztrhli nebesá. Víchor nás.zanáša a potom sa do nás oprie ako do plachty. Napoly preletíme okolo.pomníka, ktorého architektúra vietor zachytáva, a spomaľujeme, až sa.prekĺzavajú kolesá. Odbočím vľavo za pomník, v tej chvíli sa utišuje.vietor a prší o polovicu menej. Zvieram volant, až si necítim ruky.Zato ich vidím - so zaschnutou krvou pod nechtami. Teraz dychčím,.predtým som takmer nedýchala."Vzadu za nami na parkovisku sú svetlá.".Svetlo z reflektorov je rozptýlené dažďom. Vyrazím, zničíme trávnik na.kopčeku, na druhej strane zídeme medzi vŕby, konáre plieskajú po.karosérii. Vyhneme sa výbežku veľkého rozčereného rybníka a zabočíme na.zaplavenú ulicu zapratanú popadanými konármi.