Gaštanový kráľ

Henry, ktorý objavil sto skriniek s dvierkami do magických svetov, je stále nadprirodzeným spôsobom pripútaný k čarodejnici z Endoru, nesmrteľnej, mocnej a strašnej Nimiane. Vie, že ak čarodejnicu nezničí, už čoskoro príde o rozum a stane sa slepým vykonávateľom jej vôle. Čo bude potom s jeho rodinou? Čo bude s dobrom, keď raz zlo z Endoru zachváti celú realitu, tú viditeľnú i neviditeľnú? Henry vie, že bude musieť bojovať najskôr so sebou a potom s nepredstaviteľne mocnou nepriateľkou. A takmer všetci mu hovoria, že proti nej nemá šancu.Ukážka z textu.Henrietta zvrieskla a on sa obrátil. Cez jedny rozbité dvere nakúkala tvár. Bola to ženská tvár, stará, pod vyholeným temenom. Zažmurkala vo svetle bateriek, zavetrila a vstúpila. Mala na sebe Henryho staré tričko s dlhými rukávmi, to tričko, ktoré Nimiane tak dávno prevliekla cez skrinku. Zeke pustil ruksak, odzipsoval ho a vyšklbol z neho sekeru. "Niet cesty Von," povedala žena. "Len Dnu. Našli ste cestu Dnu." Henry sa pomaly posúval k svojim dvom spoločníkom. "Kto si?" "Ja. Ja. Ja som kráľovné." Zamihotala sa, premenila a odrazu bola vysoká, krásna. Som králi." Stal sa z nej muž so zlatým žezlom. A potom sa znovu scvrkla na svoje časom omleté, oholené ja, posadila sa na kamennú dlážku a pod rozodratou sukňou si skrížila chudé nohy. "Som Nia. A vy ste detičky so sladkou krvou." Zdvihla hlavu, zažmurkala, zatvorila oči a zavetrila. Henry zhíkol a cúvol. Znovu sa zmenila na muža a bola vysoká, hoci sedela, bol z nej muž so širokými plecami a s očami ako ostré diery pod bledým čelom. V jeho vlasoch čiernych ako noc sa skvela úzka strieborná páska posádzaná víriacimi kameňmi. V jednej obrovskej ruke zvieral malú čiernu loptu, loptu veľkosti bejzbalky, ktorá sa však mihotala na okrajoch bielym plameňom sťa bledé, zatienené slnko. V druhej ruke zvieral tri zvíjajúce sa hady, ktoré syčali a útočili jeden na druhého. "Som Nimroth, zvaný Čierna hviezda," povedal a steny sa zachveli. "Požierač. Vládca ľudí i démonov, pán južných džinov a severných inkubov.