Náboj Louise

Štyridsaťročná profesorka francúzskej literatúry Caroline Cashionová začne mať bolesti v zápästí. Na lekárskom vyšetrení zistia, že ich príčinou je náboj, ktorý má v oblasti krčných stavcov. Caroline vôbec netuší, ako sa tam ocitol. Požiada rodičov o vysvetlenie, no s prekvapením zistí, že je adoptovaná a jej biologických rodičov v Atlante zastrelili, keď bola ešte dieťa. Aj ju vtedy postrelili, ale prežila. Páchateľa nikdy nechytili.Šokovaná Caroline sa rozhodne pátrať po svojich koreňoch, snaží sa zistiť podrobnosti spojené s týmto prípadom. Vyhľadá novinára, ktorý kedysi o vražde jej rodičov písal. Ten jej navrhne, že s ňou urobí rozhovor, čo by mohlo vyvolať záujem verejnosti a pomôcť jej odhaliť pravdu. Zrazu sa však z temnej minulosti vynára čoraz viac postáv, ktoré o prípade niečo vedia. Caroline pátra po vrahovi ďalej na vlastnú päsť, lebo chce stoj čo stoj zistiť, čo sa vlastne stalo a prečo. Lenže aj vrah číta noviny.Psychotriler Náboj sa vám dostane pod kožu, ovládne vašu myseľ i fantáziu a donúti vás rozmýšľať nad mnohými nezvyčajnými vecami.Z anglického originálu The Bullet (Gallery Books, New York 2015) preložila Tamara Chovanová.Ukážka z textu.Moji rodičia boli mladí manželia a volali sa Boone a Sadie Rawson Smithovci. Zaľúbili sa do seba na univerzite a krátko pred mojím narodením sa prisťahovali do Atlanty zo Charlotte. Tieto detaily boli uvedené v ich novinových nekrológoch.Zomreli spolu, zastrelili ich čisto a zblízka – Boona do hlavy, Sadie Rawson do srdca. Zavraždili ich. Mojich rodičov zavraždili v jeseni v roku 1979. Obaja mali dvadsaťšesť rokov. Ich telá našli v kuchyni v bielom tehlovom dome na príjemnej ulici vo štvrti Buckhead.Ja som bola v tom tehlovom dome s nimi. Aj mňa postrelili a takmer som zomrela. Keď polícia vyrazila dvere, našli ma s modrými perami na kuchynskej dlážke, ešte som dýchala. Okamžite ma previezli do nemocnice, dali mi infúziu a zašili ranu. Zázračne som sa zotavila. Tú vraždu nikdy neobjasnili. Vraha nechytili. Boona a Sadie Rawson Smithovcov pochovali, dom predali a mňa poslali do Washingtonu."To je zhruba všetko, čo o tom vieme," uzavrel otec. "Keď si k nám prišla, ešte vždy prebiehalo policajné vyšetrovanie. Nechceli nám povedať viac, len to, čo bolo v novinách. A potom čas plynul. ubehli roky. a zdalo sa, že už na tom nezáleží.".