Dieťa 44

Lev Demidov je dôstojník Ministerstva štátnej bezpečnosti, predchodcu neslávne známej tajnej polície KGB. Je síce charakterný a poctivý, no Stalinove politické praktiky z neho urobili chladného vykonávateľa rozkazov svojich nadriadených. Tí mu pripomínajú, že v Sovietskom zväze bola odstránená každá forma vykorisťovania, preto v spoločnosti neexistuje zločin. Lev je ochotný uveriť tejto ilúzii, napriek tomu, že prenasleduje a trestá zradcov mladého štátu. Keď sa na železničnej trati v Moskve objaví telo mŕtveho chlapca, Demidova okamžite informujú, že išlo o nehodu, nie o zločin. V tomto duchu a z pozície svojej moci presvedčí chlapcovu rodinu aj očitých svedkov, že sa zločin nestal. Postupne si však uvedomí, že v "dokonalom" Rusku 50. rokov vyčíňa masový vrah, a tak neposlúchne rozkaz a pokračuje v pátraní na vlastnú päsť. Prípad nadobúda čoraz jasnejšie kontúry a Demidov upadá do nemilosti. Jeho žene Raise hrozí nebezpečenstvo a situáciu komplikuje nález ďalšieho brutálne zavraždeného dieťaťa… Preložil Richard Cedzo.Ukážka z textu: Lev vstúpil do hlavnej chodby a premýšľal, aké to asi je, keď niekoho vedú dolu do suterénu bez možnosti rozlúčiť sa či požiadať niekoho o pomoc. Súdny systém možno celkom obísť. Lev sa dopočul o väzňoch, ktorí ležali opustení celé týždne, a lekári boli pri nich len preto, aby skúmali bolesť. Naučil sa prijímať, že tieto veci existujú nie pre ne samotné. Mali dôvod, väčšie dobro. Boli tu preto, aby zastrašovali. Teror bol nevyhnutný. Teror chránil revolúciu. Bez neho by padol Lenin. Bez neho by padol Stalin. Prečo tajní agenti MGB strategicky ďalej úmyselne šírili fámy o tejto budove, o ktorej sa šuškalo v metre alebo na zastávke električky, akoby roznášali medzi obyvateľstvom vírus? Strach sa pestoval. Strach bol súčasťou ich práce. A na tejto úrovni, teda aby strach pretrval, bolo potrebné ním ľudí neustále kŕmiť. Slovenský text.