Tá, čo prežije

Presne desať rokov uplynulo odvtedy, čo Nicolette Farrellová zmaturovala a odišla z rodného mestečka Colley Ridge. V tom čase jej najlepšia priateľka Corinne zmizla bez stopy a vinník ani telo sa nenašli. Nic sa prvý raz vracia domov, aby sa postarala o chorého otca a obnovila pretrhnuté väzby. Čoskoro sa ocitne uprostred drámy, ktorá oživí Corinnin prípad a otvorí staré, ale nezahojené rany. Pred desiatimi rokmi sa policajné vyšet¬rovanie sústredilo na Nicolette, jej brata Daniela, blízkeho priateľa Tylera a na ¬Corinninho chlapca Jacksona. Od tých čias opustila mesto iba Nic. Daniel ¬čaká s manželkou Laurou prvé dieťa, Jackson pracuje v miestnom bare a Tyler chodí s Annaleise Carterovou. Je to Nicolettina susedka, ktorá kedysi všetkým poskytla alibi na noc, keď zmizla Corinne. O niekoľko dní po Nicolettinom návrate však zmizne aj Annaleise. Nic sa usiluje odhaliť pravdu o Annaleisinom zmiznutí. Rozpráva udalosti, ktoré sa stali, od pätnásteho po prvý deň po príchode do rodného mestečka, teda v opačnom slede. Postupne odkrýva desivé pravdy o svojich priateľoch a rodine aj to, čo sa v osudnú noc skutočne stalo. Preložila Jana Melcerová Ukážka z textu Sústredil sa na slová, potom zdvihol hlavu. V modrých očiach mal vodnatý pohľad, ktorým unikal rovnako ako jeho myšlienky. To dievča. Videl som to dievča.Cítila som tlkot vlastného srdca až v hlave, pulzovala mi v nej krv, tak ako jej meno, akoby vyklopkávalo všade naokolo. "Koho si tým myslel? Koho si videl?"Poobzeral sa okolo seba. Bližšie sa naklonil. Dva razy otvoril a zatvoril ústa, kým mu z nich šepotom vykĺzlo jej meno: "To Prescottovie dievča."Naskočila mi husia koža. "Corinne," povedala som.Prikývol. "Corinne," povedal, akoby našiel čosi, čo hľadal. "Áno, videl som ju."Rozhliadla som sa po jedálni a naklonila som sa k nemu. "Ty si ju videl? Tu?" Snažila som sa predstaviť si jej ducha, ako sa túla po tunajších chodbách. Alebo jej srdcovitú tvár, zlatohnedé vlasy, jantárové oči a plné pery – ako by vyzerala po desiatich rokoch. Objíma ma okolo krku, pritláča si líce k môjmu a priznáva sa šepotom iba mne: Najlepší kanadský žartík, však? Ale no tak, neblázni. Veď vieš, že ťa mám rada.Otec mal vzdialený pohľad. A potom sa mu opäť vyjasnil, začal vnímať okolie, dokumenty v mojej taške. "Nie, nie, nie tu. Bola v tom dome." Slovenský text.