Ženy v lesku ľalií

Ak úlohou básnikov bolo živiť sny a symbolicky vytvárať postavenie ženy ako vládkyne, historikom nezostáva nič iné, iba upozorňovať na to, že tieto sny celkom nezodpovedajú pravdivému obrazu skutočnosti. Pre feudálnu spoločnosť bol totiž sobáš kráľovskej dcéry predovšetkým predmetom rokovania a politického licitovania a len málokto sa pri tom skutočne zaujímal o náklonnosť srdca. Príbehy žien žijúcich v lesku (ale aj v tieni) zlatých ľalií vôbec neboli príbehmi z románov, v ktorých je čitateľovi hneď jasné, kto je kladný a kto záporný hrdina. V ich živote neexistovalo ostré rozhranie medzi dobrom a zlom, pretože skutočný život nikdy neprial, nepraje a ani priať nebude podobným zjednodušeniam a schémam. Keď sa chceme vrátiť v prúde času späť a spolu s nimi opäť prežiť ich osudy, musíme si uvedomiť, že dejiny sú ako kniha, ktorá sa nedá dopísať, lebo v záujme väčšiny ľudí je znova a znova sa vracať k minulosti a prostredníctvom jej poznania pochopiť lepšie vlastnú prítomnosť.Ukážka z textu:.Stredoveká spoločnosť pokladala cudzoložstvo ženy za veľmi ťažký hriech, priamo ohrozujúci rodinu, pretože spochybňovalo nárok jej manžela na otcovstvo detí, ktoré mu porodila. Veľmi vážne k nemu pristupovala aj cirkev. V prípade cudzoložstva burgundských neviest Filipa IV. Pekného nešlo iba o to, že z jeho synov spravili paroháčov. Okrem toho, že porušili sľub manželskej vernosti, čo samo o sebe bolo trestuhodné, udržiavali nepovolený ľúbostný pomer s mužmi, ktorí sa prehrešili proti cti tým, že porušili feudálne puto spáchaním cudzoložstva s osobami kráľovského majestátu. Spať so ženou svojho lénneho pána znamenalo podľa vtedajšieho práva spáchať zločin velezrady, a ten sa trestal smrťou.