Habsburgovci v dejinách

V ktorých krajinách sveta vládli príslušníci habsburského rodu? Kto založil prvú univerzitu v Rakúsku? Naozaj sa na Viedenskom kongrese iba tancovalo? Ktoré príslušníčky rodu Habsburgovcov nadobudli politický význam? Aký mýtus sprevádza Františka Jozefa I. a jeho manželku Alžbetu, zvanú Sisi? Karl Vocelka pútavo odpovedá na najdôležitejšie otázky týkajúce sa dynastie Habsburgovcov, čím hutne uvádza do problematiky všetkých záujemcov o históriu. Z nemeckého originálu 99 Fragen zu den Habsburgern (Ueberreuter, Wien 2014) preložili Katarína Széherová a Elena Linzbothová.Ukážka z textu: Jeden z najznámejších výrokov o Habsburgovcoch je pozmenený citát z Ovídia: Bella gerant alii, tu felix Austria nube. Nam quae Mars aliis, dat tibi regna Venus (Vojny nech vedú iní, ty, šťastné Rakúsko, sa sobáš, Venuša ti dá kráľovstvá, ktoré iným darúva Mars). Vyjadruje názor, že Habsburgovci svoje územia vyženili, namiesto aby si ich podrobili. Je to pravda? Uzatváranie manželstiev bezpochyby hralo obrovskú úlohu pri rozširovaní majetku – a to nielen u Habsburgovcov. Ale žiada sa vysloviť niekoľko námietok. Po prvé, nie všetky manželské zväzky Habsburgovcov viedli k územnému dedičstvu, mnohé z nich nemali takéto dôsledky a nejedna príslušníčka rodu, ktorá sa vydala z politických dôvodov, bola v manželstve veľmi nešťastná. Ani sobáš automaticky nezabezpečoval bohatstvo, zväčša sa ešte uzatvárali dedičné zmluvy, ktoré v konečnom dôsledku istejšie viedli k stanovenému cieľu. Najmä pri obľúbených dvojnásobných svadbách tvorili tieto zmluvy právny podklad na získanie území. Tieto zmluvy boli však založené na predpoklade, že pôvodná rodina vymrie, preto dohoda mohla dopadnúť aj v neprospech Habsburgovcov. Ani samotné "dedenie" ešte nezaručovalo, že nový panovník sa v novom teritóriu presadí, svoje právo si musel obhájiť. Slovenský text.