Generácia Všeslávia

Viktor Timura: Generácia Všeslávie Práca Generácia Všeslávie vznikla v roku 1984 v rámci prípravy akademického vydania diela Filozofické myslenie na Slovensku (Veda 1987). Časť štúdie prevzal vedúci autorského kolektívu a zostavovateľ uvedeného akademického diela, člen korešpondent SAV PhDr. Ján Bodnár, DrSc., vtedy zástupca riaditeľa Ústavu sociológie a filozofie SAV, do publikácie a odporúčal mi na celú štúdiu nájsť si vydavateľa. Jediný vydavateľský pracovník, ktorého som vtedy poznal, bol riaditeľ Tatranu, PhDr. Anton Markuš, CSc. Zašiel som za ním a v rozhovore som mu okrem iného povedal, že mám pre vydavateľstvo ponuku - rukopis. Ani sa nespýtal, o aký rukopis ide, či o umelecké dielo, prózu, poéziu, literatúru faktu alebo odborný, vraj už mali rukopis aj od generálov (vtedy som bol v armáde v hodnosti podplukovníka), ale skončil neúspešne. Po chvíli sa však predsa len - asi zo solidarity ako k známemu z rozličných stretnutí na kultúrnych podujatiach formálne spýtal, či rukopis už niekto čítal. Keď som mu oznámil, že PhDr. Bodnár DrSc., zamyslel sa a po chvíli povedal, aby mi teda dal vyjadrenie k rukopisu. Dr. Bodnár mi bez váhania vyjadrenie napísal, napokon od neho vyšiel podnet na vydanie rukopisu. Keď som si ho sám prečítal, zdalo sa mi, že vyjadrenie je nadsadené. Dr. Bodnár na túto moju poznámku reagoval tak, že to je zámerné a účelové, lebo je treba, aby rukopis vyšiel. Riaditeľ Tatrana po prečítaní vyjadrenia nedôverčivo pokrútil hlavou a spýtal sa, či mám so sebou rukopis. Predo mnou prečítal asi 60 strán z vybraných kapitol a oznámil mi, že rukopis si ponechá a dá spracovať na vydanie. Potreboval som však k nemu urobiť ešte aspoň úvod a záver, čo štúdia neobsahovala. Po dopracovaní a odovzdaní rukopisu do vydavateľstva Dr. Markuš nechal rukopis posúdiť vtedajšiemu riaditeľovi Literárnovedného ústavu SAV PhDr. Karolovi Rosenbaumovi, DrSc., ktorý rukopis odporučil na vydanie s tým, že názov Generácia Všeslávia nemá historické opodstatnenie, popri ďalších drobnejších pripomienkach. Riaditeľ Tatrana, keď mi odovzdával jeho písomný posudok mi oznámil, že K. Rosenbaum by ma rád poznal osobne a vypočul si moje vyjadrenie k posudku, či som ochotný prísť na stretnutie do Tatranu na takéto stretnutie, ktoré zorganizuje. Ja som sa takým želaním cítil poctený a samozrejme, že som ponuku rád prijal. Aj preto, lebo som sa osobne s riaditeľom Literárnovedného ústavu SAV dovtedy nestretol a nepoznal som ho. Potom aj preto, lebo som si trúfal odôvodniť názov Generácia Všeslávia, proti ktorému mal výhrady. Aj sa tak stalo. Po prednesení mojich argumentov v prospech názvu K. Rosen-baum pripustil možnosť takého názvu s podmienku, že vypracujem genézu pojmu. Tá je 1. kapitolou publikácie. Šéfredaktor vydavateľstva Tatranu Schulc potom rukopis posunul ešte na prečítanie zástupcovi riaditeľa Literárnovedného ústavu SAV PhDr. S. Šmatlákovi, DrSc., ktorý ho tiež odporučil na vydanie. Málokedy sa stáva, aby prvá monografia neznámeho autora - a možno práve preto, prešla oponentúrou takých významných odborníkov a po vydaní vzbudila odozvu a záujem v odbornej verejnosti (aj v Literárno-vednom ústave SAV) ako to bolo v prípade Generácie Všeslávie. Po týchto procedúrach, keď som si myslel, že je už všetko pripravené, riaditeľ Tatranu prišiel k názoru, že k odovzdanému rukopisu treba urobiť ešte historický úvod. Aj keď som sa bránil, že nie som historik, trval na svojom, aj keby mi to malo vraj trvať rok či dva. Tak som sa musel zahĺbiť do štúdia historiografie, aj keď musím priznať, že história mi ani predtým nebola cudzia, ale zaujímal som sa o ňu z iných dôvodov. Pôvodný rukopis štúdie mal rozsah necelých 200 strán, no takto sa rozšíril na základe požiadaviek na dopracovanie prakticky na dvojnásobok. Monografia vyšla a ja s odstupom času spomínam na tento proces sprevádzajúci prvé vydanie z úcty a s hlbokou poklonou k všetkým týmto naším významným osobnostiam a skvelým ľuďom nášho kultúrneho života, ktorí Generácii Všeslávie pomáhali na svet a ktorí žiaľ, už nie sú pri druhom vydaní medzi nami. Odtiaľ potom viedla moja cesta k ďalším publikáciám z filozofie dejín, konkrétne k dielam Ľudstvo a dejiny (1998), Dávnoveká Európa (2011 a 2016), Zamlčané dejiny (2014, 2015 a 2016) a Odklínanie dejín a pravdy o vzťahoch Západu k Slovanom (2018), popri štúdiách publikovaných časopisecky a v zborníkoch. Prvé vydanie Generácie Všeslávie vyšlo v náklade 600 výtlačkov, čo bolo vtedy dosť výnimočné, lebo podobné publikácie vychádzali v náklade 200-400 výtlačkov. Po vydaní vzbudila pozornosť v radoch humanitne orientovanej inteligencie, vrátane pedagógov na univerzitách. K druhému vydaniu už nedošlo v dôsledku politických zmien v roku 1989. Osobitosť monografie je predovšetkým v tom, že podrobne mapuje súvislosti myšlienkových pohybov našich osobností národného obrodenia s filozofiou J. G. Herdera. Tento nemecký osvietenecký filozof bol so svojou filozofiou dejín výnimkou v tom, že prakticky ako jediný sa pozitívne vyslovil o mieste a úlohe Slovanov v dejinách a to v čase, keď sa v Nemecku zdvihla vlna pangermanizmu s ostrým vyhranením proti Slovanom. Na Herderovej filozofii, najmä na evanjelických lýceách, osobitne na bratislavskom lýceu, myšlienkovo vyrastala nielen generácia Všeslávie, ale aj generácia štúrovcov, a to až do návratu Ľudovíta Štúra zo štúdií v Halle roku 1840, ktorý so sebou priniesol Heglovu filozofiu dejín. S Herderovou filozofiou sa oboznamovali aj študenti teologickej fakulty na Trnavskej univerzite v rámci filozofického kurzu. Dielo Generácia Všeslávia vzbudilo pozornosť zrejme preto, že aj keď sa vedelo o Herderovej filozofii dejín a jeho pozitívnom postoji k Slovanom, málokto z mladej povojnovej slovenskej generácie poznal jeho dielo. Český preklad Herderovej filozofie urobil J. Patočka a vyšiel v roku 1941 v Prahe, za protektorátu a do knižníc na Slovensku sa nedostal. V širších vrstvách našej kultúrnej inteligencie sa Herder síce tradoval v povedomí, ale nie z priameho štúdia Herderovho diela, ktoré na Slovensku nebolo bežne k dispozícií ani v knižniciach. Mal som to šťastie, že som filozofiu študoval v Prahe a preklady Herderovej filozofie J. Patočku pod názvom Vývoj lidskosti aj s Ideami k filozofii dejín lidství a Dopisů na podporu lidskosti som mal dôkladne preštudované, aj s podrobnými výpiskami. Generácia Všeslávie tak priniesla na Slovensko niečo, čo tu chýbalo a preto vzbudila pozornosť. Na záver chcem vyjadriť poďakovanie združeniu Slavica z Nitry a vydavateľstvu Nitrava za rozhodnutie vydať toto dielo znova po viac ako 30-tich rokoch. Myslím si, že dielo ani po 30-tich rokoch nestratilo na aktuálnosti. Preto som nepovažoval za potrebné do neho znova vstupovať a meniť text, až na opravu niekoľkých drobnosti technického charakteru a štylistiky. Verím, že dielo zaujme súčasné generácie rovnako, ako generácie žijúce v dobe, keď vznikalo. Podrobnosti:Počet strán: 368 stránVäzba: pevnáRozmer: 240×170 mmHmotnosť: 760 gJazyk: slovenský jazykRok vydania: 2018Autor: Viktor Timura.