Ducissa

Tešínska kňažná Hedviga z rodu Piastovcov (1470 – 1521) bola jednou z najvplyvnejších osobností prelomu stredoveku a novoveku v Uhorskom kráľovstve. Bola manželkou uhorského palatína Štefana Zápoľského, matkou poľskej kráľovnej Barbory a neskoršieho uhorského kráľa Jána Zápoľského, a väčšinu svojho života prežila práve na území dnešného Slovenska. Kniha mapuje život a aktivity kňažnej Hedvigy v kontexte celkového spoločenského a politického diania v Uhorskom kráľovstve v období vlády Jagelovskej dynastie. Cesta rodu Zápoľských na vrchol neskorostredovekej uhorskej spoločnosti viedla aj cez mnohoraké a rozsiahle aktivity tejto neobyčajnej ženy. Členovia rodu sa v druhej polovici 15. a začiatkom 16. storočia dostali do popredia v politike, diplomacii, v cirkevnej oblasti, či v oblasti prezentácie svojej dosiahnutej moci ako mecéni. Práca je zaujímavá i tým, že odhaľuje súvislosti v slovenskej historiografii dosiaľ len málo prebádaného priestoru. DucissaŽivotné smerovanie tešínskej kňažnej Hedvigy určil koncom 15. storočia sobáš s uhorským magnátom Štefanom Zápoľským. Vďaka jej piastovskému pôvodu tak na sklonku stredoveku rod Zápoľských už nebol po Huňadyovcoch len druhým najúspešnejším šľachtickým rodom Uhorského kráľovstva, ale v ženskej línii sa mohol pýšiť aj vznešenou krvou, takou dôležitou pre ďalšiu kariéru rodu. Vďaka tomu a tiež vďaka ďalším okolnostiam jeho členovia počas nasledujúcich niekoľkých desaťročí svojho trvania významne, ba až osudovo zasiahli do diania nielen na Slovensku, ale aj v celej Uhorskej krajine. Kňažná Hedviga, neskôr vdova po uhorskom palatínovi, totiž mala zásadný podiel na formovaní základov novej kráľovskej dynastie. Tešínska pani a "spišská hrabinka" zažila vládu až troch uhorských kráľov. Bola svedkom neobyčajného spoločenského vzostupu svojho rodu – predovšetkým korunovácie dcéry Barbory na poľskú kráľovnú. No v tejto súvislosti zažila aj rodinné tragédie. Ďalšie vzostupy a pády rodu, ktorý pomohla zakladať, už nestihla zažiť. Nedožila sa smrti svojho mladšieho syna Juraja na Moháčskom poli. Ani slávnej korunovácie svojho prvorodeného Jána Zápoľského za uhorského kráľa na svätého Martina roku 1526. Stredoveké ženy vyvolávali a stále vyvolávajú neobyčajný záujem. Ten spôsobil, že v poslednom období sa viac ako inokedy dostáva do popredia problematika a štúdium postavenia žien v minulosti a miery ich vplyvu na politický, spoločenský, či kultúrny život. Dôležitou a nevyhnutnou súčasťou tejto problematiky je aj historický výskum. Jeho ťažiskom sú na jednej strane otázky súvisiace s nadobudnutím a využívaním značného politicko-spoločenského vplyvu stredovekých žien v dobovej spoločnosti (politické spojenectvá, hospodárske aktivity, donácie, cirkevná politika, umenie), na druhej strane zachovanie typického postavenia žien, zodpovedajúceho danej dobe (žena ako manželka, matka, vdova). Významnú časť moderného výskumu úlohy vplyvných žien v stredoveku zohráva aj výskum ich roly pri vytváraní pozitívnej pamäte (memórie) rodu, ktorý zastupovali. Do tejto kategórie potom spadá bádanie žien ako mecéniek cirkvi všeobecne, ako aj jednotlivých rádov, či mecéniek umenia, vedy a literatúry. Výskum v tejto oblasti sa u nás zameral predovšetkým na obdobie (raného) novoveku disponujúcim nepomerne väčším množstvom a kvalitou zachovaného pramenného materiálu, v porovnaní s obdobím neskorého stredoveku, ktorého postavy doposiaľ, až na svetlé výnimky, z takých či onakých dôvodov zostávajú v našej historiografii stále v úzadí. Hlavným zámerom nášho výskumu bolo zosumarizovať poznatky o osobnosti Hedvigy Tešínskej z dostupných prameňov a literatúry. Väčšiu časť nášho poznámkového aparátu preto tvorí pramenný materiál. Pri jeho citovaní sme sa snažili sprístupniť čitateľo.