O človeku

Thomas Hobbes (1588-1679) je jedným z uznávaných otcov - zakladateľov modernej filozofie. Zvlášť moderná politická teória je nepredstaviteľná bez jeho myšlienok, voči ktorým sa museli vymedzovať - súhlasne či nesúhlasne - všetci, čo prišli po ňom. Niektoré z týchto myšlienok nadobudli dokonca status istého klišé, automaticky sa spájajúceho s jeho menom, aj mimo filozofie: "človek človeku vlkom" (homo homini lupus) či "vojna všetkých proti všetkým" (bellum omnium contra omnes), ktorými charakterizoval tzv. prirodzený stav ako situáciu života ľudí bez spoločenského poriadku, štátu a politickej organizácie. Svojimi názormi dokázal pobúriť už svojich súčasníkov natoľko, že u mnohých mu prischla prezývka "netvor z Malmesbury" ako zosobnenie ateizmu, materializmu, egoizmu i ďalších vtedy všeobecne neprijateľných, ba až nebezpečných ideí. Došlo dokonca k tomu, že Oxfordská univerzita, kde vyštudoval, prikázala v r. 1683 spáliť kópie jeho kníh O Občanovi a Leviatan. O týchto jeho dielach diskutoval aj parlament, a keď mu od r. 1666 trvale hrozilo buď väzenie alebo vyhnanstvo, starý Hobbes sa stiahol a hoci pokračoval v písaní ďalších polemických a iných spisov (napríklad proti biskupovi Bramhallovi a dejín občianskej vojny pod názvom Behemot), ktoré vyšli až po jeho smrti, podľa vlastných slov sa "zabával" prekladaním Homérovej Illiady a Odysey do angličtiny, čo boli posledné jeho práce vydané za života (1673 a 1676), nimi ešte raz nadviazal na svoju prekladateľskú a jazykovednú vášeň, ktorou vlastne začínal kariéru. Vďaka svojím dielam je Hobbes pokladaný za otca po anglicky písanej filozofie a humanistiky.