Prednemocničná urgentná medicína

Vďaka čitateľom, ktorí prejavili záujem o prvé vydanie knihy Prednemocničná urgentná medicína, dostávate do rúk druhé, doplnené a prepracované vydanie. Do autorského kolektívu boli prizvaní 4 ďalší spoluautori a pribudlo 27 nových kapitol. Ostatné texty boli prepracované, aktualizované o nové poznatky tak, aby ešte lepšie vyšli v ústrety záujemcom o prednemocničnú neodkladnú starostlivosť z radov lekárov urgentnej medicíny, ale aj lekárom z iných špecializácií, zdravotníckym záchranárom, sestrám pracujúcim v záchranných službách a na oddeleniach urgentnej medicíny (urgentných príjmoch), ako aj niektorým dobrovoľným záchranárom a laikom školeným v prvej pomoci. Ako autori ďakujeme všetkým nemenovaným užívateľom prvého vydania knihy za záujem, prejavy uznania, odborné námety aj kritické pripomienky. Pri príprave druhého vydania nám pomohli všetky vaše reakcie, jednoducho nám dodali chuť na písanie a potrebnú energiu. Od prvého vydania sa zmenila situácia v záchrannej zdravotnej službe v tom, že sa zmenila štruktúra diagnóz, ku ktorým prichádza posádka RZP alebo RLP. Zvýšil sa počet posádok v rokoch 2005 a 2006, v dôsledku zmien spoločenskej klímy sa zvýšil aj dopyt zo strany geriatrických a onkologických pacientov, pribudli pacienti s poruchami psychiky (neurózy aj psychózy), pacienti z marginalizovaných skupín obyvateľstva (bezdomovci, neprispôsobivé menšiny) a pacienti s následkami chronických toxikománií. Vďaka pokrokom v liečbe ubudli pacienti s chronickými respiračnými problémami a s arytmiami. V nemocniciach vznikajú urgentné príjmy, niekde iba podľa názvu, niekde skutočne v zmysle filozofie urgentnej medicíny. Druhé vydanie knihy reaguje aj na tieto zmeny. Nikde v medicíne sa nevyskytuje taká kombinácia nepriaznivých faktorov – nedostatok včasných informácií, časový tlak, nedostatok techniky, ľudí a diagnostická neistota – ako je to v urgentnej medicíne. Urgentná medicína vrátane svojej neoddeliteľnej súčasti – medicíny katastrof – preto nie je len subšpecializáciou alebo suprašpecializáciou, ale odlišnou špecializáciou. Vyžaduje unikátne zručnosti a špeciálne vedomosti. Táto publikácia spolu s knižkou Medicína katastrof (ed. T. Bulíková) tvoria kostru vedomostí pracovníkov záchranných zdravotných služieb a urgentných príjmov. V mnohých prípadoch sa stretávame s pacientmi, ktorí podľa nás, záchranárov, nie sú indikovaní na výjazd záchrannej zdravotnej služby, nepatria do čakárne urgentného príj - mu. Je to dané pretrvávajúcim povedomím, že o zdravie sa nemá starať chorý človek, ale zdravotníctvo. Roky sa všetkým vštepovalo, že zdravotníctvo je zadarmo, každý má nárok takmer na všetko podľa svojich potrieb, a teraz len žneme úrodu ešte z predchádzajúceho režimu. Druhým faktorom "zneužívania" záchrannej služby a urgentných príjmov je náš vybudovaný imidž. Ukázali sme, že prídeme na každé zavolanie rýchlo, dokážeme diagnostikovať ak nie priamo chorobu, tak aspoň problém, nečakáme s liečbou na dodanie všetkých konziliárnych vyšetrení, vieme zmierniť najakútnejšie ťažkosti, a ak nie sme s výsledkom spokojní, navrhneme pokračovanie liečby v nemocnici. Pacienti náš operatívny prístup oceňujú tým, že pri zopakovaní ťažkostí sa už ani nenamáhajú vyhľadať zmluvného lekára alebo ambulantného špecialistu, ale oslovia priamo tiesňovú linku. Mali by sme to brať ako kompliment a tešiť sa z tejto niekedy bezhraničnej a často naivnej dôvery. Na druhej strane máme mnohokrát vyššiu autoritu ako lekári prvej línie a môžeme to využiť na osvetové pôsobenie. Vysvetlenie stavu a príčin, ktoré k nemu viedli, možnosť svojpomoci liekmi a postupmi dostupnými v každej domácnosti akceptujú klienti od nás viac v dôsledku vybudovanej dôvery. Aj v našich rukách je zníženie množstva výjazdov k ochoreniam, ktoré neohrozujú život, ako sú rôzn.